“Nebavme sa stále len o Gorile”, povedal nový šéf policajného zboru Tibor Gašpar koncom minulého týždňa v rozhovore pre Hospodárskej noviny. Chápem ho. Veď kto by nechcel zabudnúť na niečo, čo už raz pochoval? A ktorý policajt by sa nechcel radšej sústrediť na vzácnejšie kauzy, ako je branie päťtisíciek vo futbale? Ale predsa zostalo ešte zopár momentov z vyšetrovania Gorily za Gašparovho minulého pôsobenia ako šéfa Úradu boja proti korupcii, ktoré stoja za povšimnutie. pokračovanie článku
Koľkým editorom som už musel povedať: mám rozpracované viaceré témy, ale ani jedna z nich nie je ešte hotová. Dúfam, že vy nečítate tieto riadky s neveriacou zamračenou tvárou, ktorú som zvykol vídať u svojich kedysi šéfov. Verím, že budúci týždeň vám budem môcť niečo substantívnejšie ponúknuť. pokračovanie článku
Odkedy bol Tomáš Malatinský nominovaný ako minister hospodárstva, mal som pocit, že poznám jeho meno. Po prečítaní článku od Matúša Burčika (http://www.sme.sk/c/6329570/ficov-minister-malatinsky-ma-blizko-k-pente.html) som si hneď spomenul odkiaľ. Z uzatvorenej komunity blízkych osôb finančnej skupiny Penta v Záhorskej Bystrici (mapu ich domov s menami som si nakreslil pred rokom, ale zostala zabudnutá pod kávovou šálkou a zaprášenou knihou). Tu je online mapa tohto areálu: http://www.gojobs.sk/mapa-bratislava-80113.html. pokračovanie článku
Staronový premiér Robert Fico si pred 23 rokmi veľmi nevšímal demokratickú revolúciu. Neskôr akoby si nevšímal ani dianie v byte na Vazovovej 9/a, ani spoločenský význam otázky, či tam niekedy pil kolu s Jaroslavom Haščákom alebo nie. Preto ťažko teraz očakávať, že jeho nominant na šéfa SIS bude iný než typ servilného obchodníka, ktorého poznáme zo spisu Gorila. pokračovanie článku
Podľa všetkého Daniela Lipšica za pár dní vystrieda v ministerskom kresle Róbert Kaliňák. V princípe by to nemalo mať vôbec vplyv na to, či prípad v rozmeroch ako je Gorila bude dôkladne vyšetrený. Ale žijeme v krajine neobmedzených možností. Čo môžeme teda očakávať? pokračovanie článku
On the day of the third Gorilla rally in Bratislava, I met PM Iveta Radičová at the Government Office. I had just read an interview she had given to the Sme daily (http://www.sme.sk/c/6253753/radicova-gorila-nie-je-pravdiva-cela.html) the day before, in which she described the Gorilla file as “mostly fiction and secret service games,” and as a document that people “should not believe in its entirety – of that I’m certain.” As the hairs on my neck rose, I scanned the interview in vain for a reason the file was suddenly not to be trusted. “I find part of it completely unbelievable, but it’s just a feeling,” she said at one point. Great – so no reason, just intuition. The only thing remotely like an explanation was this – Radičová believed Gorilla was nonsense “on the basis of what I know today.” So what was this mysterious knowledge? pokračovanie článku
V deň tretieho protestu Gorila som sa stretol s premiérkou Ivetou Radičovou na Úrade vlády. V ten istý deň som si prečítal aj jej rozhovor, ktorý poskytla pre SME (http://www.sme.sk/c/6253753/radicova-gorila-nie-je-pravdiva-cela.html). V tomto rozhovore sa premiérka vyjadrila, že spis Gorila nie je celý pravdivý - „som stále presvedčená, že veľká časť z neho je čistá beletria a spravodajská hra.“ A takisto povedala, že by ľudia nemali veriť celému spisu - „určite nie v plnom znení. To som si istá.“ pokračovanie článku
Ever since I’ve been in Slovakia, I’ve always spent election night at some party’s election headquarters. In 1998 it was the SDK, in 2002 the SDKÚ, in 2006 Smer and in 2010 SaS. But last Saturday, for the first time, I spent the evening at home with the kids, without even a TV cable feed (some might say the inevitable result of choosing DIGI TV as my cable provider). My son was ‘building’ something on the Internet that required frequent and intrusive Skype calls. My daughter was watching a Barbie DVD, which I had taught her was titled ‘Crap’. “Daddy, I want to watch Crap,” she asked, eliciting perhaps the only smile Barbie will ever bring to my lips. pokračovanie článku
Odkedy som prišiel na Slovensko, vždy som trávil volebnú noc v centrále nejakej politickej strany. V roku 1998 to bola SDK, v roku 2002 SDKÚ, v roku 2006 Smer a v roku 2010 SaS. Minulú sobotu som úplne po prvý raz strávil volebný večer doma s deťmi dokonca bez káblovej televízie. Môj syn bol zaneprázdnený hraním sa na internete, čo si vyžadovalo časté a rušivé telefonáty cez Skype, a moja dcéra sledovala Barbie DVD, ktoré som ju naučil volať „crap“ ( z anglického prekladu „hovadina“). „Oci, ja chcem pozerať Crap“, povedala mi, čo mi na tvári vyčarovalo jediný úsmev, ktorého je film o Barbie schopný. pokračovanie článku
Riaditeľ kontrarozviedky a jeho dvoch zastupcov odvolani pokračovanie článku
To čo nezmestil do novin. pokračovanie článku
Novinár, ktorému chýba písanie. Prípadne námety na články posielajte prosím na loveniegoril@gmail.com O.Z. Pod Povrchom 2924875041/1100
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
