Tom Nicholson
In memoriam Kuciaka a SR
What is wrong with Slovakia will not change in your lifetime or mine. So how will we live our lives?
Novinár, ktorému chýba písanie. Prípadne námety na články posielajte prosím na loveniegoril@gmail.comO.Z. Pod Povrchom 2924875041/1100 Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
What is wrong with Slovakia will not change in your lifetime or mine. So how will we live our lives?
Po dlhšom čase uverejním blog, ale nenapísal som ho ja – písal to policajt, ktorý z pochopiteľných dôvodov nemôže tu uviesť svoje meno ani obraz. Píše o tom, ako vidí fungovanie nášho Slovenska.
Jedným z najšokujúcejších odhalení týkajúcich sa nakladania CIA so svojimi väzňami po 11. septembri 2001 nie je skutočnosť, že islamskí väzni boli odvlečení na tzv. „čierne miesta“ a tam mučení, ba ani fakt, že CIA o svojich praktikách vytrvalo klamala a zveličovala informácie získané mučením od väzňov, ale to, že väčšina bežných Američanov dokonca ešte aj dnes schvaľuje kroky CIA.
Vraví sa, že ak na Slovensku niečo potrebujete, najlepšie je ísť do krčmy. Hľadáte kohosi, kto vám pomôže s rúbaním dreva na zimu? Niekoho, kto by vám vytlačil letenky? Či kohosi, kto by mohol vedieť, kam sa vám zatúlal pes? Choďte do krčmy! Takže kam pôjdete, ak chcete pochopiť naturel Slovákov? Nuž prirodzene, do krčmy.
Bývalý minister financií Ivan Mikloš nedávno publikoval blog, v ktorom velebil úlohu svojej strany SDKÚ pri záchrane Slovenska z pazúrov „právnikov“ Róberta Fica a Vladimíra Mečiara. Ako sa dalo čakať, jediná zmienka o korupcii sa týkala jeho politických protivníkov. Z pohľadu cudzinca však dejiny moderného Slovenska vyzerajú predsa len trošku inak.
Nová kniha Petra Tótha nazvaná Komando 52 nie je ľahkým ani príjemným čítaním. Ale je to čítanie nepochybne potrebné, ku ktorému by sme mali pristupovať rovnakým spôsobom ako k jedeniu varenej karotky alebo k prechádzke v mrazivom počasí: robíme to, pretože nám to robí dobre.
Milanovi Chovancovi sľúbili, že ak povie pravdu o masívnom medzinárodnom daňovom podvode, môže dostať miernejší trest a bude môcť ochrániť svoju rodinu. No mená, ktoré vyšetrovateľom prezradil – medzi nimi vysokí predstavitelia Smeru-SD – sú zrejme príliš vysoko na potravinovom reťazci politických šeliem. Pol roka potom, čo prvý raz prehovoril, vrchný vyšetrovateľ opustil rady polície, v prípade podvodu na DPH zavládol zmätok, Chovanca naďalej držia vo väzbe a jeho kľúčové svedectvo sa prehliada.
Svedok Juraj „Čapatý“ Billík pred Špecializovaným trestným súdom v Pezinku vypovedal, že dal zbiť istého muža, aby pomohol uskutočniť plán, ktorým bývalý elitný policajt Ľuboš Kosík mal okrádať svojho bývalého obchodného partnera a ktorý spočíval vo vymožení falošných zmeniek v hodnote 2.4 milióna eur.
Svedecké výpovede a nepodpísané zmluvy zhabané počas nedávnych policajných razií naznačujú, že členovia organizovaného zločineckého gangu sýkorovcov mohli bývalému elitnému policajtovi poskytnúť hrubú silu pri uplatňovaní diskutabilných zmeniek.
Prebiehajúca operácia Penty zameraná na mediálne akvizície vyburcovala vášne medzi novinármi ako aj i čitateľmi a popravde, vôbec sa niet čo čudovať. Avšak zápas za novinársku nezávislosť sa dá viesť aj zvnútra, ako napríklad v denníku Sme, kde je Penta ešte stále veľmi ďaleko od ovplyvňovania redakčného obsahu.
Žaloba, ktorú nedávno podala Izraelská obchodná komora na Slovensku voči spoločnosti Petit Press, vydavateľovi denníka Sme, by mohla podkopať dôveryhodnosť a eliminovať účinnosť mafiánskych zoznamov, ktoré sú dodnes jedným z najhmatateľnejších a najtrvanlivejších príspevkov Jaroslava Spišiaka, bývalého špičkového križiaka proti organizovanému zločinu, k otvorenej spoločnosti na Slovensku.
V záujme predchádzania únikom informácií a intrigám slovenská tajná služba pod vedením riaditeľa Jána Valku začala raziť novú politiku, ktorej dôležitým rysom je menovanie bývalých vyšších spravodajských dôstojníkov na lukratívne posty v zahraničí. Bezpečnostní a spravodajskí analytici tejto politike tlieskajú, avšak varujú, že vedenie SIS si rozdeľovaním týchto mastných trafík iba kupuje lojalitu nevhodných ľudí.
V prostredí všeobecnej úzkosti, ktorú vyvolala nedávna nákupná horúčka Penty na našom jarmoku médií, ostávajú jasné len tri veci: Ak má nezávislá žurnalistika v našej krajine prežiť, novinári musia držať pohromade, tvrdšie pracovať a utiahnuť si opasky. Cesta vpred je síce hrboľatá, nie však zarúbaná.
Partner Penty Jaroslav Haščák po prvý raz nepriamo potvrdil, že investičná skupina je skutočne za pokusom odkúpiť päťdesiat percentný podiel v Petit Press, vydavateľovi denníka Sme, od nemeckej vydavateľskej skupiny Rheinisch-Bergische (RBVG).
Bol by Radoslav Procházka mohol s Ficom súťažiť bez netransparentnej podpory? Bola by Sieť mohla získať 17-percentnú popularitu, keby hovorila pravdu o svojom financovaní? To sa nikdy nedozvieme.
Marek Grzybowski sedel vo výberovej komisii Slovenskej pošty (SP), ktorá v roku 2012 pridelila štvorročnú zákazku v hodnote niekoľkých desiatok miliónov eur súkromnej bezpečnostnej službe (SBS) Bonul. Na tom by nebolo nič zvláštne, možno akurát to, že Grzybowski svojim šéfom očividne zabudol povedať, že len rok predtým pre Bonul pracoval.
Július Činčala, šéf kancelárie štátneho tajomníka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Jozefa Buriana, kedysi pracoval v súkromnom sektore. Jeho bývalá spoločnosť SIMS koncom minulého roka podpísala štátnu zákazku v hodnote 1,7 milióna eur s ministerstvom, kde je Činčala momentálne zamestnaný. Hovorca ministerstva tvrdí, že “neexistuje”, aby Činčala pomohol šéfovi svojej bývalej firmy kšeft uskutočniť.
Bardejovský podnikateľ Ondrej Bartoš podal trestné oznámenie a vypovedal pred políciou o špinavej kampani, ktorá sa vraj proti nemu vedie. Jeho známy, teraz už bývalý vysoký dôstojník SIS z Košickej expozitúry, podal výpoveď, údajne v dôsledku strachu, ktorý sa šíri mestom. Podľa všetkého sa na tomto napätí priživujú aj bývalí dôstojníci a sami ho náročky prikrmujú.
Vždy, keď slovenskí politici začnú hovoriť o financovaní strán, nevdojak si spomeniem na šokujúce priznanie bývalého maďarského premiéra Ferenca Gyursánya, v ktorom priblížil stratégiu svojej strany na víťazstvo v parlamentných voľbách v roku 2006: „Klamali sme od rána do večera.“
Pôvodne som vôbec nemal v úmysle písať o tom, že mi v polovici mája v Poľsku ukradli Mercedes – čiastočne preto, že to nebola bohvieako príjemná skúsenosť, a potom aj preto, lebo stále presne neviem, ako sa z toho vysomáriť. No po tom, čo o incidente referovala naša tlač, som začal mať nepríjemný pocit z množstva ľudí, ktorí zrejme uverili, že krádež zorganizovali slovenské vládne orgány, aby ma „potrestali“ za to, čo sa snažím robiť ako novinár. Aby bolo jasné – nejestvuje žiaden dôkaz, ktorý by túto verziu jednoznačne podporil.