Z online katastrálnej mapy je zrejmé, že zhruba 12 ľudí vlastní pozemky a budovy v tomto areáli, známom ako Na holom vrchu. Medzi nimi sú prevažne rodinní príslušníci troch z hlavných postáv Penty: Jaroslav Haščák, Jozef Oravkin a Jozef Špirko (medzi majiteľmi je napríklad aj brat Jaroslava Haščáka Miloslav, jeho žena Valéria Trebišovská a Jana Trebišovská, ktorá je asi príbuzná Valérie, keď obide mali uvedenú rovnakú adresa v Humennom). Potom sú tam aj bývalí manažéri zo skupiny ako napr. bývalý investičný riaditeľ Penty Vladimír Brodňan, či Vladimír Kristl, bývalý člen predstavenstva Penta Reality.
A potom máme dve mená, ktoré sú zaujímavé z hľadiska strany Smer. Prvý je Viliam Ostrožlik, ktorý sa stal viceguvernérom Národnej banky Slovenska (NBS) v roku 2007 ako kandidát prvej Ficovej vlády. Zaujímavé je, že rok predtým, keď Ostrožlík bol šéfom Privatbanky (patrí do skupiny Penta), požičala táto banka strane Smer 40 milión korún na jej predvolebnú kampaň. Ostrožlík neskôr vyhlásil, že úver nevybavoval on osobne, ale že to bol štandardný úver, ktorý predstavenstvo dalo na schválenie dozornej rade. Predtým než sa stal šéfom Privatbanky, Ostrožlík pôsobil ako riaditeľ odboru treasury vo VÚB a člen koordinačnej jednotky MF SR pre reštrukturalizáciu a privatizáciu bankového sektora.
A teraz máme aj Tomáša Malatinského, ktorého strana Smer nominovala za ministra hospodárstva. Oproti Ostrožlíkovi, Malatinský bol evidentne medzi prvými nadobúdateľmi realít v areáli Na holom vrchu – podľa online výpisov z katastra, prvý majetok tam nadobudol 22.05.2002 – v rovnaký deň ako Jaroslav Haščák, Miloslav Haščák, Špirko a Zuzana Oravkinová (dátum 22.02.2002 na jej výpis je zrejme preklep, lebo číslo zmluvy je súčasťou série s ostatnými majiteľmi). Ak vás to zaujíma, J. Haščák získal svoju nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy 1500/02, Kristl podľa zmluvy 1501/02, Oravkinová 1504/02, Špirko 1505/02, Malatinský 1506/02, a Miloslav Haščák 1507/02. Podľa katastra Ostrožlik kúpil svoju nehnuteľnosť o trošku neskôr (01.08.2002), takisto projektový manažér Penty Peter Benedikt (14.10.2003).
Aký vzťah vtedy existoval medzi Penťákmi a Malatinským? Prečo by ho zobrali k sebe do súkromného projektu ako je uzatvorená komunita na bývanie?
Tlačový odboru MH SR sa neunúval s vysvetlením týchto súvislosti (odpovedali stroho že „Minister Malatinský nemá na uvedenej adrese trvalé bydlisko.” Takže si musíme situáciu zrekonštruovať sami. Vráťme sa teda do „profilového rozhovoru“, ktorý dal Malatinský pre časopis Revue priemysel dňa 6.2.2009. V ňom hovorí, že jeho otec pracoval „celý svoj život v podniku Elektrovod.“ Syn Tomáš tam tiež začal ako mladý človek, z práce na paroplynových vedeniach „ sa stal manažérom v tzv. top skupine firmy.“ V tom istom čase ale nastal problém. Podnik najprv sprivatizovala za tretej Mečiarovej vlády zamestnanecká spoločnosť Elvod. Potom sa úzka skupina manažérov z Elvodu pokúsila ukradnúť akcie Elektrovodu tým, že ich previedli na novú spoločnosť ESV. Elektrovod sa v krátkom čase dostal do veľkej straty a zvyšní akcionári Elvodu boli bezradní – až kým sa na scéne neobjavila Penta.
„Bolo to veľmi zložité a ťažké obdobie,” spomínal Malatinský v rozhovore. „V tejto bezvýchodiskovej situácii som sa vtedy spojil s finančnou skupinou Penta, ktorá mala podobné scenáre celkom dobre zvládnuté. Mala veľmi dobre prepracovanú právnicko-analytickú skupinu, s ktorou sme sa v roku 2000 domohli práva a Penta sa stala spoluakcionárom Elektrovodu. Nerobili by to samozrejme bez svojho prospechu, preto tá ponuka spoluakcionárskeho podielu.“ Ocenil hlavne schopnosti Penty presvedčiť sudcov o svojej pravde: „Penta v tom vedela chodiť a v mútnych vodách existujúcej legislatívy sa výborne pohybovala. Použili sa rôzne predbežné opatrenia, zastavenie akcionárskych práv, čo je pre normálneho smrteľníka naozaj netradičné.“
V roku 2003 Penta predala svoj podiel v Elektrovode Severomoravskej energetiky a od nich (teda od matky ČEZ) ho Malatinský a spol. získali naspäť.
Ako to teda bolo s pozemkami v Záhorskej? Keď som mu zavolal na Veľkonočný pondelok, Malatinský tvrdil, že naozaj nebýva medzi Penťákmi, ale že priestor prenajíma inému. „Nechcem povedať komu, na tom by som potreboval súhlas tretej strany,“ povedal. Vysvetlil aj pôvod jeho vlastníctva – pozemky v areáli Na holom vrchu kedysi patrili Elektrovodu. „Iný otázny majetok podniku sme predali, ale tie pozemky sme sa rozhodli riešiť interne, že ich odkúpime.“ Traja z piatich hlavných osôb Penty sa tam rozhodli stavať, ale nakoniec Malatinský bol jediný z jeho akcionárskej skupiny v Elektrovode (zrejme ľudia z Elvodu), ktorý si pozemok kúpil.
Ak sa dnes pýtame, aký je vzťah medzi Malatinským a Pentou, tri veci sú zrejmé: za 1) Malatinský im môže byť vďačný za to, že zachránili Elektrovod pred banditami z Elvodu („Mnohí navyše boli v tom čase skeptici a nemali odvahu s nami spolupracovať”), ale odvtedy išiel každý v podstate vlastnou cestou; 2) Penťáci evidentne rešpektovali jeho odlišný pohľad na biznis –nenútili ho, aby nechal Elektrovod skrachovať a aby ho predal, čo by bolo zdravé, ale naopak súhlasili s menej dravým a menej ziskovým postupom („my sme deklarovali, že máme k tejto firme vzhľadom na jej tradíciu iný vzťah a využili sme našu partnerskú silu. Inými slovami, povedali sme si, že nám neprekáža, ak budeme firmu vyťahovať zo straty aj päť rokov, ale nám to za to stojí. Penta tento postup síce nechápala, ale akceptovala ho.”), a za 3) Malatinský nikdy nepracoval pre Pentu a vo svojich vyjadrenie o nich je ďaleko menej servilný ako bol jeho predchodca v ministerskom kresle Jiří Malchárek. Fakt, že vlastní majetok v Záhorskej Bystrici je zďaleka menej významný, ako sa na prvý pohľad môže zdať.
Ale sú aj iné dôvody prečo sa pýtať, či je najlepším kandidátom na post ministra hospodárstva. Firma Slovenergie, kde Malatinský pôsobil ako člen predstavenstva do 2011, uzatvorila v roku 2005 zmluvu v hodnote 160 milión korún s Fakultnou nemocnicou v Prešove (donedávna Slovenergie patrila do skupiny Elvodu). Podľa správy uverejnenej v januári 2012 v Prešovskom korzári (http://presov.korzar.sme.sk/c/6236833/presovska-nemocnica-plati-sukromnej-spolocnosti-400-tisic.html), nemocnica nakoniec platila firme skoro 400 tisíc eur mesačne za energiu a techniku na základe zmluvy z éry ministra Rudolfa Zajaca, ku ktorej podpísali 16 dodatkov. Hovorkyňa nemocnice povedala, že ak by zmluvu jednostranne vypovedali, museli by platiť milióny eur v zmluvných pokutách. Neskôr musel riaditeľ nemocnice Ľubomír Jacko uzatvoriť s veriteľom Slovenergie (teda s nástupnickou firmou Slovenergie SK, a.s.) dohodu o splatenie pohľadávok vo výške skoro 1,6 milión eur. Dohodu nájdete tu : http://otvorenezmluvy.sk/documents/169749-fakultna-nemocnica-s-poliklinikou-j-a-reimana-presov-slovenergie-sk-a-s-dohoda-c-45-12 (vďaka Radičovej vláde aspoň za to zverejňovanie zmlúv). K pätnásťročnej zmluve Malatinský povedal len toľko, že vyhrali v riadnom verejnom tendri.
Na to aby mohli zrealizovať potrebné investície do teplárenskej základne nemocnice – ktorá vraj vtedy nemala potrebné zdroje – zobrali úver v hodnote 150 milión korún z banky. „Samozrejme banka to chcela mať zmluvne ošetrené tak (so sankciami v prípade jednostrannej výpovede), aby to bolo komfortné.“ Zmluvu neskôr postúpili novým majiteľom Slovenergie SK, lebo podľa Malatinského im to za to už nestálo. „Furt meškali s platbami, veď viete ako to vyzerá s podnikaním v zdravotníctve.“ V Slovenergie Malatinský pôsobil šesť rokov s košickým „Smerákom“ menom Boris Farkašovský, ktorý sa odmietal k prípadu vyjadrovať. „Je to stará záležitosť, ktorá je dávno za nami,“ povedal mi, keď som mu zavolal. „Zavolajte nových majiteľov (Slovenergie SK). Dnes je veľká noc, dajte mi s tým pokoj.“
Verím, že čas (a jeho rozhodovanie ako ministra) ukáže, že Malatinského vybral Fico ako kandidáta, ktorý si rozumie so všetkými dôležitými hráčmi v energetike (nielen s Penťákmi, ale napríklad aj so skupinou okolo Jozefa Brhela). A asi skutočne nebýva Na holom vrchu (i keď na telefónnom zozname má uvedenú adresu „Nad Holým vrchom 3253”, Ing. Tomáš Malatinský). Preto netreba vnímať nomináciu spolumajiteľa pozemkov v súkromnom raji Penťákov do vlády len ako čistú provokáciu a zlú správu. Moc sa na Slovensku určite stále používa spôsobom, aký je popísaný v spise Gorila. Ale na identifikáciu goríl v politike je potrebné viac než len zhoda adries.
