Vojenská rozviedka – Greatest Hits, 2. časť

Autor: Tom Nicholson | 4.7.2013 o 14:27 | (upravené 4.7.2013 o 18:40) Karma článku: 20,88 | Prečítané:  20757x

Ministerstvo obrany na môj predchádzajúci blog o zrejmom rozkrádaní štátneho majetku bývalými šéfmi vojenskej rozviedky odpovedalo iniciovaním trestného stíhania mojej osoby za údajné vyzradenie štátneho tajomstva. Povedal som si, že mám o to pádnejší dôvod napísať druhú časť najväčších hitov vojenskej rozviedky ešte predtým, ako polícia komukoľvek skonfiškuje počítače a súbory.

 

Politici málokedy klamú.

No dobre, možno že uvedené vyhlásenie vyvolá námietky. Takže znova: Politici, ktorí sú pod tlakom, málokedy robia prehlásenia, ktoré možno ľahko vyvrátiť ako primitívne výmysly. Obyčajne v nich možno nájsť maličké zrnko pravdy, ktoré napríklad takému ministrovi obrany umožní sťa akrobatovi po tenkom lane prejsť ponad priepasť nedôvery.

To je zrejme aj prípad najnovšieho škandálu, v ktorom je namočená vojenská rozviedka. Správa o rozkrádaní a sprenevere štátnych aktív pod krídlami Vojenskej spravodajskej služby (VSS) v rokoch 2006 až 2010 obiehala slovenskými médiami posledné dva mesiace. Opisovala 15 prípadov údajného čachrovania s nehnuteľnosťami spolu s notársky overenými zmluvami, opečiatkovanými a podpísanými internými dokumentmi VSS a ďalším zrejmým a solídnym dôkazným materiálom, ktorý by políciu oprávňoval konať.

Napriek tomu premiér Robert Fico správu o VSS označil za "z 95% novinársku kačicu", zatiaľ čo jeho minister obrany Martin Glváč ju nazval „slohovou prácou" tvrdiac, že väčšina dotknuté štátne aktíva zostávajú v rukách štátu. Inými slovami tam, kde niet poškodeného, sa žiadny zločin nestal.

Slabé miesto Glváčovej obrany spočíva v tom, že sa spolieha na našu nevedomosť o obsahu spomínanej správy o VSS. Čím viac sa o ňom dozvieme, tým lepšie do seba všetko začne zapadať a osvetlí nielen to, prečo minister povedal to, čo povedal, ale aj to, prečo to ani v najmenšom nevyvracia možné tunelovanie štátneho majetku „organizovanou skupinou", na ktorom sa mal podľa správy podieľať aj súčasný šéf vojenskej rozviedky Ľubomír Skuhra.

*          *          *          *          *

Najprv sa bližšie pozrime na aktíva, ktoré kedysi patrili VSS ale ktoré boli (zrejme nelegálne alebo aspoň nepredpisovo) prevedené na iné štátne inštitúcie. Nazvime to Glváčovou obranou.

Ako prvú položku tu máme 18 osobných automobilov v úhrnnej hodnote presahujúcej 250 tisíc eur, ktoré boli v roku 2008 darované bratislavskej krajskej polícii. Nejestvuje žiadny dôkaz o tom, že dvaja činitelia, ktorí zmluvu podpísali - teda vtedajší šéf VSS Juraj Šebo a vtedajší šéf bratislavskej krajskej polície Pavol Brath - mali z prevodu akýkoľvek finančný prospech. Avšak zmluva nielenže zrejme obišla zákon o verejnom obstarávaní ale vraj nemala ani povolenie od Ministerstva financií, ktoré sa vyžaduje vždy, keď jeden štátny orgán prevádza aktíva do rozpočtu iného štátneho orgánu.

Prevod sa uskutočnil za pomoci „darovacej zmluvy" uzavretej medzi istým Jánom S. z Nových Zámkov (na udanej adrese nevlastní byt žiadna osoba takéhoto mena) a bratislavskou krajskou políciou, čo podľa správy „v prípade zainteresovaných zamestnancov KR PZ v BA vyvolalo výrazné počudovanie nad postupom súkromnej osoby".

Potom tu máme budovu v hodnote 2,3 milióna eur v Bratislave, ktorá bola domovom „agentúrneho úseku" VSS - inými slovami, jej špiónov - ale v roku 2010 bola prevedená na Ministerstvo vnútra, pretože údajne „došlo k dekonšpirácii".

„Zástupca riaditeľa VSS Ľubomír Benkovský vyhodnotil objekt ako nadbytočný a prostredníctvom svojich kontaktov na MV SR zorganizoval jeho bezodplatný prevod na MV SR," uvádza sa v správe o VSS. Tu sa žiada pripomenúť, že Benkovský slúžil u polície až do roku 2004 a udržiaval čulé kontakty s mnohými vrcholnými predstaviteľmi policajného zboru aj počas prvej Ficovej vlády. „Z uvedeného objektu nebolo možné zobrať žiadnu časť vybavenia na ďalšie použitie v prospech VSS, pričom v dobe finančnej krízy bola požiadavka na podobný druh vybavenia v iných súčastiach VSS akútna!" uzatvára správa.

Ani v tomto prípade sa nepreukázalo žiadne neoprávnené obohatenie.

Napokon tu máme rôzne aktíva, ktoré vedenie VSS previedlo na sesterskú spravodajskú službu, Vojenské obranné spravodajstvo (VOS), predtým, než sa obe agentúry opäť zlúčili do jednej služby vojenského spravodajstva. Jedna nehnuteľnosť neďaleko Slavína v Bratislave bola predaná súkromnému kupcovi za 750 100 eur; konečná suma bola len o 100 eur vyššia ako druhá najlepšia ponuka, čo podľa správy „naznačuje zmanipulovanie osobitného ponukového konania". Ďalej tu je vojenský komplex, vila v hodnote 1,7 milióna eur a ďalšia lukratívna budova v hodnote 1,5 milióna eur (všetko v Bratislave).

Ani na tomto štedrom delení sa o majetky so sesterskou spravodajskou službou nie je nič na prvý pohľad v neporiadku - pokiaľ sa, pravdaže, za týmito bláznovstvami neskrýva nejaká metóda.

*          *          *          *          *

„Absencia týchto objektov, ktoré boli VOS reálne odovzdané v rokoch 2006 až 2010, spôsobila akútny nedostatok priestorov pre jednotlivé súčasti VSS k vykonávaniu zákonom stanovených činností," napísal autor správy o VSS.

Inými slovami tým, že spôsobilo nedostatok priestorov pre jednotky VSS, najmä pre svojich agentov - prostredníctvom prevodov, ktoré podľa Glváča udržali štátne aktíva v rukách štátnych inštitúcií - si vedenie VSS pripravilo dobrú výhovorku, aby sa mohlo poobzerať po nových príležitostiach.

To je zrejme hlavný dôvod, prečo autor správy o VSS do nej zahrnul podobné transakcie - chcel dokumentovať nielen pohŕdanie rozpočtovými pravidlami na strane šéfov VSS Šebu a Benkovského ale najmä ukázať, ako si pripravili pôdu pre svoj budúci biznis s nehnuteľnosťami.

A my sa teraz, ako vravia Francúzi, môžeme vrátiť k svojim ovciam ("mais revenons a nos moutons").

*          *          *          *          *

Jeden z najneslávnejších podvodov zdokumentovaných v správe o VSS sa týkal domu v Bratislave, ktorý VSS v roku 2007 odkúpila od súkromného vlastníka, nielen „pre účely zabezpečenia agentúrnych a odborných úloh agenturného úseku" ale aj ako „záložné pracovisko ZR VSS/OP", teda Benkovský.

Podľa správy celú transakciu kontroloval Benkovský. Najskôr sám odsúhlasil kúpu vhodnej budovy v limite do 20 miliónov korún. Do mesiaca bol vybraný vhodný objekt, a to bez využitia služieb akejkoľvek realitnej agentúry. Jeho vlastníkom bola istá akciová spoločnosť, ktorá ho 14. augusta 2007 predala VSS za 19 858 000 korún - čiže sa tesne vošla do limitu stanoveného Benkovským. Jaký kauf!

Ibaže chyba lávky! Akciová spoločnosť predmetnú nehnuteľnosť získala len dva týždne predtým od istého Mariána Č. za 13,35 milióna korún.

Hmmm.

Prečo by VSS vyhadzovala takmer 20 miliónov korún za majetok, ktorý ju o dva týždne skôr mohol vyjsť o šesť a pol milióna lacnejšie? Prečo by vyplácala akciovej spoločnosti zálohu vo výške päť miliónov korún v júli (vo dvoch splátkach - dva milióny dňa 13. júla 2007 a tri milióny dňa 24. júla 2007), ak nie preto, aby Marián Č. umožnila vyplatiť hypotéku a anulovať záložné právo uvalené na jeho nehnuteľnosť? Ak Benkovskému toľko záležalo na šetrení rozpočtových prostriedkov, prečo objekt nekúpil priamo od Mariána Č.?

Keď som mu volal, Marián Č. priznal, že vtedy vlastnil spomínaný objekt, a pôsobil nemilo prekvapený, keď som mu povedal, za koľko akciová spoločnosť následné predal jeho majetku VSS. „Ja som za to dostal podstatne menej (než 20 milión korún)," povedal, ale odmietol prezradiť, koľko presne mu za to dali. „Čo ja s tým celým mám?" pýtal sa.

„Zistené skutočnosti poukazujú na protizákonné jednanie ZR VSS Benkovského, ktorý kúpil objekt od firmy, ktorá v čase schválenia nákupu a vyplatenia záloh nebola majiteľom nehnuteľnosti," napísalo správy o VSS. „Samotná firma (akciová spoločnosť) bola pravdepodobne účelovo do procesu „inštalovaná" s cieľom zvýšiť pôvodnú cenu z 13 350 000,- Sk na 19 850 000,- Sk, tak spôsobiť škodu štátu a pravdepodobne sa s predstaviteľom firmy Petrom P. spoločne obohatiť o 6 500 000,- Sk."

V tomto prípade človek opakovane naráža na spoločnosť a najmä na členku jej dozornej rady, ktorej meno takisto figuruje v ďalšie spoločnosti spolu s Rastislavom Posluchom, obchodným partnerom zástupcu riaditeľa VSS Benkovského. Posluchova stavebná firma Stellar sa o 18 mesiacov neskôr údajne podieľala na umelom nafukovaní ceny inej položky z realitného portfólia VSS, tentoraz v Malackách (pre viac informácií, pozri posledný blog).

Pravda, nezostalo iba pri nafukovaní ceny. S predajom nehnuteľností je predsa zvyčajne spojený aj nákladný projekt rekonštrukcie, a kto by bol vhodnejším kandidátom na zákazku ako Posluchova stavebná firma Stellar?

Správa o VSS ako podporný dôkaz uvádza sériu zmlúv a dodatkov podpísaných v mene firmy Stellar a Dušanom D., čo bolo podľa správy krycie meno Benkovského podriadeného z agentúrneho úseku VSS, ktorého tím mal objekt využívať. Cena rekonštrukčných prác bola pôvodne stanovená na 24,8 milióna korún ale ako to už býva, napokon sa vyšplhala až na 42,2 milióna, čím celkové náklady na získanie nového sídla agentúrneho úseku VSS presiahli 62 miliónov korún, čiže 2 milióny eur.

Realitný agent, ktorý ma na predmetné miesto sprevádzal, pod podmienkou zachovania anonymity hodnotu predmetného majetku odhadol na polovicu tejto sumy, čiže na jeden milión eur. „Berúc do úvahy veľkosť pozemku (tesne pod 1 000 m2) ako aj fakt, že ide o lukratívnu oblasť, jednu z mála tichých obytných štvrtí v Bratislave, povedal by som, že táto budova by mohla predajcovi vyniesť do jedného milióna, ale určite nie viac," povedal agent. „Myslím, že pôvodne zaplatená cena (t.j. 13.35 milióna korún, ktoré zinkasoval Marián Č.) viac zodpovedá skutočnej trhovej hodnote, plus prirátajte pol milióna eur za stavbu väčšej budovy."

*          *          *          *          *

Ak na tejto torte hľadať nejakú čerešničku, potom je ňou určite fakt, že podľa správy o VSS malo vedenie VSS v čase uskutočnenia tejto transakcie v hľadáčiku aj iný objekt pre svoj agentúrny úsek: „...z dôvodu zabezpečenia bezpečnosti a konšpirácie pri plnení agentúrnych úloh velením odboru ... objekt bude využívaný na plnenie úloh na najvyššej úrovni (velenie odboru Alfa, velenie agentúrneho úseku VSS, velenie VSS)."

V máji 2007 VSS na tento účel aj zakúpila nehnuteľnosť od Zuzany Belajovej, spolumajiteľky Posluchovej firmy Stellar, údajne za čosi viac ako päť miliónov korún. „Ide o novostavbu moderného rodinného domu v časti Ahoj, Vinohrady v Bratislave," uvádza sa v správe o VSS. V júni VSS zaplatila ďalšie tri milióny korún za zemné práce a vybudovanie múru okolo pozemku.

Avšak v júli - teda v čase vyplatenia zálohy za prvej spomínaný objekt - vedenie VSS usúdilo, že objekt na Ahoji bol v príliš tesnom susedstve pozemku, na ktorom bývalý neslávne známy dôstojník SIS Michal Hrbáček práve staval svoju vilu. V dôsledku toho bol majetok predaný firme, ktorá vykonala zemné práce a ktorá ho neskôr predala zástupcovi riaditeľa VSS Benkovskému a jeho partnerke Zuzane Gašičovej za 168 tisíc eur, čo je približne polovica ceny, ktorú podľa správy o VSS vojenská rozviedka za majetok utratila. Správa o VSS obsahuje aj notársky overenú kúpno-predajnú zmluvu zo dňa 30. decembra 2009.

Zaujímavé je, že zatiaľ čo blízkosť Hrbáčka - zhruba 200 metrov vzdušnou čiarou - bola považovaná za dostatočný dôvod na hodenie nehnuteľnosti na Ahoji cez palubu, vilu, ktorú VSS v približne rovnakom čase previedla na VOS, naša vojenská rozviedka stále veselo využíva, hoci vlastníkom priamo susediaceho pozemku je ktosi nemenej vykričaný.

Reč je o človek, ktorého polícia považuje za hlavu jednej bratislavskej mafiánskej rodiny. Dnes sa z pozemku toho mafiána dennodenne ozýva čulý pracovný ruch rekonštrukčnej čaty, zatiaľ čo kľučku na dverách susedného domu si podávajú naši vojenskí spravodajcovia pri plnení svojich každodenných supertajných úloh.

*          *          *          *          *

Na deň 8. júla 2013 o 10.00 hodine, bol autor tohto článku predvolaný na výsluch u policajného vyšetrovateľa ako údajný páchateľ v súvislosti s podaným trestným stíhaním pre údajné vyzradenie štátneho tajomstva.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.


Už ste čítali?