Rozhovory s Ondrejčákom

Autor: Tom Nicholson | 6.11.2013 o 15:40 | (upravené 6.11.2013 o 16:18) Karma článku: 15,15 | Prečítané:  40292x

Tri z mojich telefonátov s Jurajom Ondrejčákom alias Piťom boli uverejnené na internete. Aby som záznam uviedol na pravú mieru, ponúkam súhrn toho, o čom sme diskutovali, kedy k rozhovorom prišlo a čo naozaj odhaľujú o povahe nášho vzťahu.

Tak už to tu máme zas. Včera bola zverejnená ďalšia séria prepisov mojich odpočutých telefonátov, tentoraz s Jurajom Ondrejčákom alias Piťom na druhom konci linky. Hoci nepochybujem, že mnohých z vás z duše unavuje vídať moje meno v titulkoch, verte mi, že mňa to unavuje viac ako kohokoľvek. Preto tieto konverzácie vysvetlím tak stručne, ako to len pôjde.

K prvému odpočutému rozhovoru s Ondrejčákom prišlo približne v novembri 2010, keď polícia začala môj telefón monitorovať v súvislosti s nedávnou vraždou Ernesta Valku (táto súdom schválená operácia sa po troch mesiacoch skončila). V tom čase som bol zamestnaný v týždenníku Trend a pracoval som na článku o končiacom sa funkčnom období bratislavského primátora Andreja Ďurkovského. Mal som prístup k zoznamu všetkých faktúr, ktoré mesto Bratislava vyplatilo v roku 2009; medzi nimi bola aj odmena vo výške 83 tisíc korún (€2 800) za služby poskytnuté bezpečnostnou službou LA-BS na Bratislavských vianočných trhoch. Keďže som vedel, že LA-BS bola prepojená s gangom Piťovcov, zatelefonoval som Ondrejčákovi, aby som ho požiadal o vysvetlenie zo strany Andreja Očenáša, ktorý stál za LA-BS. Priznávam, že som sa cítil trochu smiešne, keď som zo zmluvy chcel urobiť tému, pretože vyplatená suma bola iba omrvinkou spadnutou zo stola, za ktorým mesto Bratislava hodovalo s inými esbéeskámi prepojenými na organizovaný zločin, napríklad s DKFB Františka Borbélyho.

„Ja to spomeniem [v článku], len aby som bol fér," povedal som Ondrejčákovi počas nášho prvého rozhovoru, „lebo nemôžem to vidieť a nespomenúť". Ondrejčák neprotestoval. „Ja som ti nikdy nepovedal, aby si niečo nepísal. Andrej [Očenáš] ti zajtra [zavolá]. Keď si myslíš, že je to podstatné, v poriadku. Ja len nechápem, prečo budem zas kriminalizovaný."

Druhý telefonát sa týkal samotnej schôdzky s Očenášom. Ondrejčák vo svojom mobile našiel neprijatý hovor odo mňa a mylne sa domnieval, že ide o hovor z toho istého rána. „Čo si v strese?" spýtal sa. „Dobehneš k nám, dáme si čajík."

Tretí rozhovor sa týkal prípadu vraždy Daniela Tupého. Ondrejčák ma poprosil, aby som jeho prípadu venoval čas ako novinár, pretože mal pocit, že polícia a médiá sa k nemu nesprávajú férovo. Vždy som mu hovoril, že mojou podmienkou bol neobmedzený prístup k obžalovaným a k ich obhajcovi, Petrovi Filipovi, a že nebudem ani len uvažovať, že napíšem niečo na základe dokumentov alebo informácií poskytnutých samotným Ondrejčákom. Z rozhovoru vyplynulo, že obžalovaní boli opäť ochotní podstúpiť test na detektore lži, a Ondrejčák zrejme chcel, aby som bol pri tom (napokon som nešiel a ani neviem, či sa taký test vôbec uskutočnil).

„Všetci traja obvinení z našej strany by išli na detektor lži. My s tým nemáme problém, dobre? Podstatné je, aby išli aj tí, čo doteraz svedčili opak." „Ja som k dispozícii," odpovedal som, čím som mal na mysli, že ak Ondrejčák skutočne taký test zorganizuje a umožní mi prístup k obžalovaným, ako mi bol sľúbil, mohol by som uvažovať, že o tom napíšem. Na druhej strane som bol skeptický, pretože v minulosti Ondrejčák neurobil nič pre to, aby mi umožnil slobodný prístup k obžalovaným Piťovcom, ani mi neposkytol kontakt na Petra Filipa, ktorý mi bol sľúbil. Očividne odo mňa očakával, že prevezmem iniciatívu, zatiaľ čo ja som vyčkával na znamenie, že svoj sľub myslí vážne, aby som zbytočne nestrácal čas. „Zavolal si tomu právnikovi?" spýtal sa predtým, než si na otázku namosúreným tónom sám odpovedal. „Nie. No ďakujem ti veľmi pekne, čau ahoj."

A to je všetko. Zmluvu medzi mestom a LA-BS som spomenul v článku pre Trend, ktorý vyšiel v decembri 2010 (pozri http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2010/cislo-48/co-zdedi-milan-ftacnik.html). O prípade Tupého vraždy som pre Trend nepísal, hoci v minulosti som ho bol komentoval pre denník Sme (pozri http://komentare.sme.sk/c/4281966/tupy-v-oslabeni.html) na základe rozhovoru s obžalovanými Piťovcami, ktorý sa uskutočnil v júni 2009 za prísnych bezpečnostných opatrení, čo znamenalo, že som nemohol použiť diktafón a mohol som si robiť len poznámky, ktoré obžalovaní pred zverejnením autorizovali (pozri http://www.sme.sk/c/4895550/obzalovany-z-vrazdy-tupeho-taki-ako-vy-by-zutekali.html).

Počas roka 2011 som pre Trend napísal ďalšie dva články o Ondrejčákovi. Prvý z nich odhalil, že on a ďalší členovia jeho bandy študovali právo na univerzite v Sládkovičove (pozri http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/z-mafianskych-zoznamov-do-skolskych-lavic-2.html); druhý informoval o jeho zatknutí a zhrnul jeho zločineckú kariéru (pozri http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2011/cislo-48/zatah-na-medvede-z-lamaca.html). Nikdy pred ani po uskutočnení odpočutých telefonátov som svoju novinársku prácu nezneužil na to, aby som poslúžil záujmom Ondrejčáka alebo jeho kumpánov. Naopak, často som zdôrazňoval jeho kontakty, aby som vrhol svetlo na jeho ekonomické a spoločenské páky (pozri http://www.sme.sk/c/3903560/rehak-pred-kamaratmi-neutecies.html alebo http://www.sme.sk/c/4389793/vojaci-platia-civilistom-za-straz.html).

Keďže som od Ondrejčáka pravidelne potreboval reakcie a komentáre pre články, ktoré som o jeho gangu práve písal  - ako aj pre knihu, čo teraz dokončím - zvykol som si oslovovať ho žoviálne; jednak preto, aby som ho presvedčil, že môj príbeh stojí za to napísať, ako aj preto, aby som ho ubezpečil, že jeho slová budú férovo zreprodukované. Ľuďom, ktorí sa nikdy nevenovali tomuto typu žurnalistiky, môže „priateľský" tón našich telefonátov prísť podozrivý a naznačovať nejakú hlbšiu spriaznenosť. K tomu len toľko: chladný a odsudzujúci prístup by bol možno lepšie vyjadril moje skutočné pocity z Ondrejčáka, ale nikdy by mi nebol zaručil pozvanie na čaj v jeho lamačskom brlohu. A kvalitná novinárčina spočíva len a len na prístupe, či už k politikom, k podnikateľom alebo - áno, aj - ku gangstrom.

Webstránka, na ktorej boli zverejnené prepisy mojich odpočutých telefonátov s Ondrejčákom (http://tnicholsonuniverse.tumblr.com), obsahuje aj zmienku o rozhovore, ktorý som poskytol portálu medialne.sk 24. októbra, krátko po zverejnení môjho telefonátu s redaktorom Sme TV Martinom Čorejom. V predmetnom rozhovore som jasne povedal, že „ja také telefonáty [s mafiánmi] nemám", čo by niekoho zdanlivo spochybňuje všetko, čo som napísal vyššie. No mnohé médiá sa tejto vety vytrhnutej z kontextu chopili ako dôkazu, že mám čo skrývať.

Kľúčom k rozriešeniu tohto zdanlivého rozporu je fakt, že keď som hovoril so Zuzanou Petkovou z portálu medialne.sk, bol som presvedčený, že prepis mojej konverzácie s Čorejom je čerstvý, starý možno posledných niekoľko mesiacov. Keďže Ondrejčáka uväznili v roku 2011 a odvtedy bol celý čas za mrežami - rovnako ako aj ďalší gangstri, s ktorými som bol v kontakte - je očividné, že som najmenej rok nemohol mať žiadne telefonické rozhovory so „závadovými osobami", a preto ma nenapadá žiaden legitímny dôvod, prečo by ma Kaliňákovi chlapci mali chcieť sledovať. Ak by ktokoľvek z nás bol vedel, že prepisy telefonátov sú staré tri roky - alebo ak by sa Petková bola spýtala, či som niekedy v živote telefonoval s gangstrom - moja odpoveď by samozrejme znela: „Pravdaže áno".

Skutočnosť, že ktosi má prístup k tajným policajným nahrávkam a je ochotný investovať čas a peniaze do takejto očierňujúcej kampane, je hlboko znepokojujúci no vonkoncom nie prekvapujúci. Veľmi rád by som čitateľom sľúbil, že táto „kauza" sa týmto skončila, ale nanešťastie to nezávisí odo mňa. Čo im však môžem sľúbiť je to, že nemám čo skrývať a že ma nikto a nič neodradí od toho, aby som si robil svoju prácu najlepšie ako viem.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.


Už ste čítali?