Prišiel čas skladania účtov

Autor: Tom Nicholson | 31.12.2013 o 20:42 | (upravené 1.1.2014 o 9:39) Karma článku: 20,38 | Prečítané:  22305x

Pred dvomi rokmi mi stovky ľudí poslalo finančné dary, ktorých celková suma dosiahla približne 22 tisíc eur, aby tak vyjadrili podporu mojej snahy písať o Gorile a ďalších prípadoch korupcie. Túto podporu som vtedy - a dodnes sa na tom zmenilo pramálo - prijal s nesmiernou vďačnosťou a pokorou, rovnako ako ohlasy od všetkých, ktorí čítajú tieto blogy alebo si zakúpili moju knihu. Starý rok sa nachýlil ku koncu a ja chcem dostáť svojmu sľubu pravidelne vás oboznamovať s tým, ako nakladám s vašimi darmi a predovšetkým s vašou dôverou.

Takže čo som stihol v tomto roku? Navštíviť 38 škôl; napísať 23 blogov; zúčastniť sa na siedmich festivaloch a konferenciách; napísať väčšiu časť mojej druhej knihy; absolvovať nespočetné výsluchy na polícii a čeliť niekoľkým novým obvineniam.

Tak či onak, starý rok je za nami. Momentálne sedím v internetovej kaviarničke v Anglicku, snažiac sa posplietať ako-tak súvislý výpočet roku 2013 z viac-menej nesúrodých a rozstrapkaných vlákien - na jednej strane dobrá vôľa a úprimný záujem zo strany tisícok obyčajných ľudí, ktorých som na svojich potulkách po Slovensku stretol; anonymné nepriateľstvo štátu, ktorý ma považuje za tŕň v zadnici; a napokon moje miestami vädnúce presvedčenie, že to, čo robím, ozaj stojí za to.

Školy

Tento rok som navštívil 38 gymnázií od Malaciek po Vranov nad Topľou, od Námestova po Fiľakovo. Na väčšine z nich som predniesol 90-minútovú prednášku o korupcii, občianskej zodpovednosti a potrebe vybudovať spoločenstvo podobne zmýšľajúcich ľudí, ktoré by mohlo začať postupne oslobodzovať náš verejný priestor z osídiel mocenských záujmov. Celkovo sa na prednáškach zúčastnilo vyše 1 500 študentov; viac ako tisícka z nich mi zanechalo e-mailovú adresu ako prejav svojej túžby stať sa členmi tohto virtuálneho spoločenstva.

Ale dosť bolo čísiel. Záujem študentov o tému sa zdal byť úprimný, hoci obozretný - zrejme logický postoj „násťročných", ktorí po prvýkrát stretnú dospelého cudzinca. U tých, ktorí boli dostatočne sebavedomí, aby odpovedali na moje otázky, ma zas a znova prekvapovala ochota podporiť Kotlebu a iných politických outsiderov. Viackrát som musel čeliť otázke: ak vieme, že všetky štandardné politické strany kradnú, prečo by sme ich mali voliť?

Parafrázujúc kráľa Macbetha, moja odpoveď sa zvyčajne niesla v duchu, že by sme mali „radšej znášať bolesti, ktoré máme, než utiekať sa k iným, o ktorých nám nie je nič známe"; netreba azda dodávať, že na mojich spolubesedníkov málokedy urobila veľký dojem. Avšak tie stretnutia ma presvedčili, že ak naši „štandardní" politici chcú prežiť, mali by urýchlene začať svojim voličom skladať účty vo forme komplexnej a prehľadnej evidencie svojho financovania. Zdôrazňujem, že naša mládež si pod tým predstavuje nielen suchý zoznam sponzorov, ale denne aktualizované výpisy zo straníckych účtov, z ktorých je možné vystopovať ich overiteľné náklady (t.j. výplatnica zamestnancov, náklady na billboardy a iné komunikačné prostriedky, atď.). Pre ich vlastné dobro nám ostáva len dúfať, že pravda nie je príliš usvedčujúca na to, aby bola vyslovená.

Písanie

Aj tento rok mi moje literárne počiny (celkom 23 blogov na sme.sk) viac-menej pravidelne prinášali opletačky so zákonom - predovšetkým v súvislosti s trestným oznámením podaným Ministerstvom obrany SR pre moje blogy o očividnom organizovanom rozkrádaní aktív vojenského spravodajstva (k zatiaľ poslednému policajnému výsluchu v tejto veci došlo 16. decembra). Nový rok sa začne v podobnom duchu, pretože už 20. januára ma čaká prvé zo súdnych pojednávaní vo veci žaloby, ktorú na mňa podal bývalý šéf policajnej inšpekcie Zoltán Perhács, evidentne motivovaný snahou vytrieskať zo mňa nejaké peniaze.

Pokiaľ ide o písanie, ktorého predmetom bola moja maličkosť, neplánovane som sa stal mediálnou „celebritou" po zverejnení policajných prepisov mojich telefonátov s Jurajom Ondrejčákom alias Piťom. Tieto prepisy sa datujú do čias Ficovej administratívy v rokoch 2006-2010 ako aj Radičovej vlády v rokoch 2010-2012; sama Radičová mi povedala, že za Fica som bol pod drobnohľadom mocných pre podozrenie z kontaktov na zahraničné spravodajské služby, zatiaľ čo sama polícia priznala, že v rokoch 2010-2011 môj telefón odpočúvala v súvislosti s vyšetrovaním vraždy Ernesta Valku.

Osobne sa domnievam, že prepisy zverejnil nejaký zdroj z prostredia polície, čiastočne pre môj blog na tému bratania sa vrcholných predstaviteľov polície a prokuratúry s hlaváčmi podsvetia (Kaliňákov poradca Stanislav Jankovič rezignoval v priamej reakcii na to, čo som napísal), a čiastočne pre knihu o prepojení organizovaného zločinu na štátne štruktúry, ktorú práve dokončujem.

V tomto prípade nejde len o domnienku; potvrdil mi ju zdroj, ktorý má blízko k úradu generálneho prokurátora. „Neviem, čo ešte proti tebe vytiahnu a či [zverejnenie odposluchov] nebolo len varovanie, ale ver mi, hrozilo ti horšie," povedal mi zdroj. „Rozmýšľali aj o tom, že ťa ako britského občana dajú vyhostiť zo Slovenska a ver, že aj teraz vedia o všetkých tvojich aktivitách. Začali sa okolo teba zbiehať, keď vypukla kauza tunelovania vojakov. Oni o tom vážne uvažovali a už mali naplánované stretnutie s britskou veľvyslankyňou; potom to stopli, lebo si uvedomili, že by to bol poprask ako hovado a ešte by to celé viac posrali. Ale majú ťa vo vyzíre. Stačí ti veta „na každú sviňu sa už varí voda", to je presná citácia k tebe. Je to cele sračka a neviem, čo ešte plánujú."

Čo ďalej

Nespomínam to, aby som vo vás vzbudil ľútosť, ani sa tu nemienim hrať na hrdinu. Každý novinár vie, že článok by nikdy nemal byť o vás. Ak sa ocitnete v žiare reflektorov, veľmi rýchlo sa vám to zunuje; okrem toho sa domnievam, že mám viac chýb a menej cností ako väčšina ostatných.

Ale je dôležité povedať to z jedného dôvodu. Ako napísal dramatik John Patrick Shanley, „prenasledujúc zlo sa človek vzďaľuje Bohu." Hoci nie som nábožensky založený, presne viem, čo mal na mysli. O korupcii píšem už roky - rovnako, ako o nej vy čítate. Keď sa postavíme zoči-voči zlu, často cítime, že nás pošpinilo, cítime sa gniavení jeho temnotou a vzdialenosťou od všetkého, čo je dobré a správne. A mnohí z nás, znavení svojím údelom a obetami, ktoré sme na jeho oltár položili, sa jednoducho vzdajú.

Práve tam sa práve teraz nachádzam, na mieste, kde som sa nikdy nechcel ocitnúť, a viem, že mnohí z vás zdieľajú tento pocit so mnou. Ale nehodlám sa vzdať, a verím, že ani vy nie. Vyše polovica študentov na každej škole, ktorú som tento rok navštívil, pripustili, že rozmýšľajú o emigrovaní zo Slovenska, nielen kvôli práci či škole; aj oni totiž pocítili odvrátenú temnú stránku nášho spoločného štátu a zrejme im ten pohľad nerobí dobre. Vychádza mi z toho jediné - ak my, starí poprdkávači, poľavíme v našom zápase za dobro, kto ostane v ringu?

Isté japonské porekadlo vraví: Kto musí konať ťažké skutky? Ten, kto môže.

Želám nám všetkým šťastlivý a veselší Nový rok 2014.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.


Už ste čítali?