Procházka: Čo mohlo byť

Autor: Tom Nicholson | 31.7.2014 o 19:22 | Karma článku: 13,06 | Prečítané:  33970x

Bol by Radoslav Procházka mohol s Ficom súťažiť bez netransparentnej podpory? Bola by Sieť mohla získať 17-percentnú popularitu, keby hovorila pravdu o svojom financovaní? To sa nikdy nedozvieme.

Azda jedinou útechou na úboho zbabranom štarte samostatnej politickej dráhy Radoslava Procházku je fakt, že nebol zvolený za prezidenta. Aspoň sme tak zostali ušetrení frašky, v ktorej sa nová hlava nášho štátu znemožňuje hromadením priehľadných lží v mediálnej prestrelke s klaunom kalibru Igora Matoviča.

Čo je horšie, obávam sa, že Procházkova príliš sebavedomá kampaň zacielená na zmenu politiky, resuscitáciu pravice a porážku Fica – to všetko do dvoch rokov – sa skončila skôr ako sa skutočne začala. Vojaci americkej armády majú pre stav, v ktorom sa Sieť momentálne nachádza, jadrnú skratku FUBAR (fucked up beyond all recovery – dojebané bez možnosti opravy). Takže, čo sa to vlastne pokazilo a ako je možné, že Sieť do štádia FUBAR dospela tak rýchlo?

Vlk v barančom rúchu

Odkedy pred dvoma rokmi založil svoju platformu ‘Alfa’, Procházka sľuboval politiku, ktorá mala byť nová formou aj obsahom. A som si istý, že každý, kto chce vidieť a počúvať, musí uznať, že jeho myšlienky sa mierne odlišujú od tých, ktoré hlása „sociálny konzervatívec“ Daniel Lipšic či predstavitelia ostatných „planktónových“ pravicových strán. Žiaľ, nikdy sa nelíšili práve v pohľade na hranicu, ktorá skutočne oddeľuje „bežnú politiku“ od túžobne očakávanej zmeny: financovanie politických strán.

Strany, ktoré kradmo prijímajú peniaze od utajených sponzorov, musia jedného dňa tieto dlhy splatiť vo forme verejných zdrojov, politického vplyvu a štátnej moci, to všetko s patričným úrokom a za patrične zapečatenými dverami. To je v skratke definícia „starej politickej školy“ a korupcie, ktorá s ňou kráča ruku v ruke. Z logiky veci vyplýva, že každý, kto sľubuje „novú politickú školu“, musí svojich sponzorov buď zverejniť alebo sa bez nich celkom zaobísť. Prvá možnosť je v rovine čistej teórie, pretože z povahy utajených sponzorov priamo vyplýva, že nechcú byť verejne známi: to je ich jediná šanca na neskorší prienik do štátnej kasy bez spustenia alarmu. V konečnom dôsledku to znamená, že ak „nové“ strany vskutku hodlajú ponúknuť iný druh politiky, musia prísť na spôsob, ako súťažiť s rivalmi zo „starej školy“ ako napr. Smer-SD bez zdrojov tajných darcov.

Procházka nielenže zlyhal pri riešení tohto rébusu – on sa oň nikdy naozaj nepokúsil. Namiesto toho sa rozhodol prekryť svoju nemohúcnosť táraninami o davovom financovaní a bankových pôžičkách. Skromné disponibilné zdroje mu neumožňovali dosiahnuť jeho vzletné politické ambície, zatiaľ čo jeho sľuby o „novej“ politike mu nedovolili priznať farbu. Preto sme sa dočkali úsmevnej fikcie s názvom „transparentný účet“ ako aj nechutnej reality o jeho obchádzaní.

Najprekvapujúcejšie na celej afére bolo, že Procházka si podľa mňa nikdy neuvedomil dôležitosť tejto otázky. Vyzeralo to, že financovanie vlastnej strany vníma ako guľôčku hnoja, ktorú by mohol pred sebou tlačiť po chodníčku k vlastnej politickej sláve, zatiaľ čo sa venoval dôležitejším veciam ako je vedenie kampane a nábor „nových“ politických talentov. A keď pravda vyšla najavo – čo bolo len otázkou času – premárnil svoju jedinú šancu priznať sa ku všetkému a verejne sa pokajať, čo by bolo mohlo spasiť Sieť samo osebe. Teraz mu ostáva jediné – verklíkovať svoju smiešnu historku, kým Matovič v kapucni inkvizítora bude trýzniť jeho – aj nás ostatných – jedným cynickým odhalením za druhým.

Čo s tými 16%?

Bez ohľadu na to, či je Procházka vhodným uchádzačom o rolu politického Mesiáša, mnohí z nás nepochybne túžobne očakávajú jeho príchod. Prieskum agentúry Polis Slovakia uskutočnený koncom júla – teda ešte pred zverejnením Matovičovej nahrávky – ukázal, že voličská podpora pre Sieť presiahla 16%; to by sa premietlo do 31 poslaneckých kresiel, čo je najvyšší kontingent pre akúkoľvek pravicovú stranu odkedy ich SDK v roku 1998 obsadila 42.

Čo sa v blízkej budúcnosti stane s krehkým voličstvom Siete je vo hviezdach. Myslím, že mnohé záleží na tom, dokedy bude Matoviča baviť servírovať nám celú pravdu po kvapkách, ako aj na tom, do akej miery sa z Procházkových sympatizantov vykľujú idealisti opantaní sľubmi o „novej politickej generácii“ v štýle sloganu „Yes We Can“ z Obamovej kampane v roku 2008. Nateraz sa zdá, že Procházkov mocný štart z blokov vlastnej prezidentskej kampane mu roztrhol achilovku; no je celkom možné, že do parlamentu ešte nejako dokríva – najmä ak si uvedomíme, že nik zo starších bežcov nejaví záujem o jeho štafetový kolík.

Je večná škoda, že sa Procházka nerozhodol vyjsť s pravdou von hneď na začiatku, pretože som presvedčený, že väčšina pravicových voličov chápe základné pravidlá politiky v tejto krajine a boli by ochotní prižmúriť oko nad drobným nedostatkom transparentnosti výmenou za prísľub vyššej politickej kompetentnosti. Väčšina z nás chápe, že politika sa nedá zmeniť za jednu noc; preto od politika Procházkovho formátu skôr očakávame dôkladné poupratovanie niekoľkých izieb v našom schátranom spoločnom dome než sľuby o tom, že pre nás postaví novučičký jagavý palác.

Bola by troška pravdy a štipka pokory priniesla Procházkovi 16 percent? To sa už zrejme nikdy nedozvieme. Istotne by bolo bývalo veľmi zaujímavé zistiť, či sú slovenskí voliči pripravení na krutú pravdu o tom, ako dlho trvá skutočná politická zmena. Miesto toho máme na stole omnoho menej zaujímavú otázku, či sú títo voliči pripravení prepáčiť usvedčenému klamárovi a bez jediného presvedčivého dôkazu uveriť, že bude lepší, než generácia politikov pred ním.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.


Už ste čítali?