Keď sa pred vyše 20 rokmi k moci dostala tretia vláda Vladimíra Mečiara, málokto tušil, že sa práve začína najtemnejšia éra v moderných dejinách Slovenska. Jedným z najsmutnejších symbolov tejto hrôzovlády sa stal únos a následné zavlečenie za hranice syna vtedajšieho prezidenta republiky, Michala Kováča mladšieho, v auguste 1995.
Ako vyšlo na povrch v nasledujúcich niekoľkých mesiacoch, samotný únos nielenže zosnovali a vykonali príslušníci Slovenskej informačnej služby (SIS) ale neskoršie snahy niektorých vysokých vládnych predstaviteľov znemožniť riadne policajné vyšetrenie tohto zločinu odhalili obrysy modelu spolupráce medzi vyššími dôstojníkmi SIS a členmi organizovanej zločineckej bandy známej ako „sýkorovci“.
Teraz, o dve desaťročia neskôr, pred súdom v Pezinku zaznievajú svedectvá dokazujúce, že obávaný zločinecký gang a jeden z údajných členov pôvodného komanda únoscov Kováča ml. pokračovali vo vzájomnej spolupráci ešte dlho po tom, čo voliči na jeseň 1998 Mečiara od moci odstavili.
Začiatkom tohto mesiaca si Špecializovaný trestný súd v Pezinku vypočul svedectvá dvoch vplyvných členov bandy sýkorovcov, ktorí vypovedali v prípade bývalého dôstojníka oddielu policajných „kukláčov“ Ľuboša Kosíka. Ten čelí obvineniam, že údajne dal sfalšovať podpisy svojho bývalého obchodného partnera Ľubomíra Farenzenu na troch zmenkách v úhrnnej hodnote 2,4 milióna eur. Ak mu vinu preukážu, Kosík môže za mrežami stráviť až 25 rokov.
Podľa obžaloby spísanej bývalým prokurátorom Michalom Serbinom v roku 2000 mal byť Kosík jedným zo štyroch mužov, ktorí Kováča ml. násilne vytiahli z jeho auta vo Svätom Jure, prinútili ho vypiť veľké množstvo alkoholu a následne ho v bezvedomí zavliekli do Rakúska. Kosík odjakživa obvinenia odmietal, ale to ani nemusel, pretože prípad sa nikdy nedostal pred súd vďaka kontroverznej amnestii z roku 1998, ktorá dala príznačnú bodku za nemenej kontroverznou politickou kariérou Vladimíra Mečiara.
Člen sýkorovského gangu Juraj Billík, ktorý je v podsvetí známy pod prezývkou „Čapatý“, vypovedal 4. novembra. Hustý chlap, ktorého pred súd v reťaziach priviedla policajná eskorta, si práve odpykáva osemročné väzenie na základe usvedčenia z organizovaného zločinu. V minulosti sa priznal k tomu, že robil osobného strážcu bývalému šéfovi sýkorovcov Róbertovi Lališovi, ktorý je momentálne na úteku pred medzinárodným zatykačom.
Billík pred súdom potvrdil, že Kosíka poznal „25 alebo 26 rokov, keď bol ešte policajt“ a priznal, že s ním mal „celkom kamarátske vzťahy“. Okrem iného povedal aj to, že na jar 2010 ho kontaktoval ďalší sýkorovský gangster Roland Zdichavský, ktorý mu vraj povedal, že má preňho „robotu od Ľuboša Kosíka. Jednalo sa o nejaký dlh za nejakú firmu“.
Od dohovárania k nakladačke
Spomínaná „prácička“ spočívala v prinútení Ľubomíra Farenzenu, jedného z Kosíkových obchodných partnerov, aby podpísal tri zmenky v Kosíkov prospech, každú v hodnote 800 tisíc eur. Billík vypovedal, že jeho úlohou v celej operácii spočiatku bolo „dohovoriť“ Farenzenovi, aby zmenky podpísal, napriek Farenzenovým tvrdeniam, že Kosíkovi nedlhuje žiadne peniaze.
„Nakoľko som bol súdený za zločineckú skupinu a som bol členom zločineckej skupiny sýkorovcov, plus som bol v takom zvláštnom komande tam, tak som nemal problém ísť a presvedčiť niekoho; to bolo úplne jedno, že ako,“ vypovedal Billík.
Po niekoľkých neúspešných pokusoch presvedčiť Farenzenu slovami a hrozbami Billík navrhol zmeniť taktiku. „Ja som ponúkol pánovi Kosíkovi, že Farenzenovi dám nakladačku,“ dosvedčil Billík. „Dohodlo sa to tak, že ja vybavím Farenzenu, pán Kosík vybaví peniaze, a Zdichavský vybaví podpísané zmenky.“
Keď na jeseň 2010 Billík „dostal echo“, že Farenzena sa objavil v istom kasíne v Malackách, rozhodol sa konať. „Poslal som tam ľudí a pán Farenzena dostal poriadnu nakladačku,“ povedal súdu Billík.
Ako mi Farenzena v rozhovore prezradil, spomínaný útok na neho trval asi päť minút, počas ktorých ho štyria či piati muži tĺkli a kopali, kým on ležal na podlahe a snažil sa chrániť si hlavu. Ako pamiatku na bitku si odniesol niekoľko dolámaných prstov a tržné rany na temene hlavy.
Pred súdom Billík tvrdil, že svoj skutok oľutoval. „Za to sa Vám omlúvam, pán Farenzena, aj za tých ľudí, ktorí Vám to spravili,“ povedal, zatiaľ čo Farenzena naňho hľadel tmavými očami, ktoré neprezrádzali žiaden pocit, a s ťažko skúšanými prstami zakliesnenými do seba.
Ako sa ukázalo, nakladačka vlastne ani nebola potrebná na zabezpečenie zmeniek. Billík súdu dosvedčil, že už predtým si bol zaopatril kópiu Farenzenovho podpisu z jeho vlastnej banky. „Podpis pána Farenzenu som vybavil ja cez jedného človeka; bol to podpis priamo z banky, takže podľa toho podpisu to bolo sfalšované,“ vypovedal Billík. „Takže podľa mňa išlo o to, že ja som vybavil robotu, že pán Farenzena dostal nakladačku, Zdichavský vybavil zmenky podpísané, a Kosík mal vybaviť peniaze za to.“
Zmluvy proti „odrbaniu“
Zdichavského bývalý šofér David Takáč, ktorý pred súdom vypovedal už skôr, potvrdil Billíkovu verziu príbehu. Podľa neho sa Zdichavský a Kosík v roku 2010 začali stretávať častejšie, aby „spolu riešili kšefty“. Po nejakom čase vraj Kosík navrhol, aby Takáč prestal voziť Zdichavského a začal voziť jeho. „[Kosík mi povedal,] že to vybaví so Zdichavským a Billíkom, že aspoň nebudem musieť behať s vagabundami,“ vypovedal Takáč.
Pokiaľ ide o zmenky, Kosík údajne Takáčovi povedal, že „to rieši s Billíkom, Zdichavským a Róbertom Lališom“. O deľbe práce medzi nimi Takáč vypovedal: „Kosík mal na starosť právne veci, Zdichavský a Billík násilnú časť, pričom boli všetci štyria dohodnutí, že keď to vybavia, dva milióny si nechá Kosík a jeden milión si rozdelia Lališ, Zdichavský a Billík.“
No Billík a Zdichavský si neskôr finančné náležitosti spolupráce očividne rozmysleli. Billík chcel, aby sa peniaze zo zmeniek rozdelili rovným dielom medzi neho, Zdichavského a Kosíka. Keď Billíka v marci 2011 zbalila polícia, vraj sa dozvedel, že Kosík nesúhlasil s jeho návrhom a dokonca sa partnerom začal vyhrážať. „Pán Kosík povedal… že keď sa Vám nepáči, tak sa o to postará, že z basy nevyjdem… Tak nech si pán Kosík tiež tú basu vyskúša. Na tom základe som teraz povedal, to čo som povedal, celú pravdu.“
Keď mu ukázali zopár nepodpísaných „zmlúv o spolupráci“ medzi Billíkom a Zdichavským na jednej strane a Kosíkom na druhej, Billík povedal sudcovi Igorovi Králikovi: „Pán predseda, ja poznám tie zmluvy; tieto zmluvy robil Zdichavský kvôli tomu, keby nás chcel Kosík odrbať.“ Predmetné zmluvy polícia zaistila počas prehliadky Zdichavského auta Porsche Cayenne; ďalšiu kópiu našla počas razie v Kosíkovom dome v Limbachu.
Keď sa sudca Králik opýtal Kosíka a jeho obhajcu Martina Kanása, či majú pre Billíka nejaké otázky, obaja odpovedali záporne.
Iba ho očierňujú
Po Billíkovom svedectve prišiel rad na Rolanda Zdichavského, Billíkovho bývalého podriadeného u sýkorovcov, ktorého tiež predviedla policajná eskorta, pretože si odpykáva 22-ročný trest na základe usvedčenia z organizovaného zločinu, podvodu a výpalníctva. „Ja nebudem dnes vypovedať,“ povedal súdu Zdichavský. Neskôr dodal, že špeciálny prokurátor Peter Kyseľ ho predtým navštívil vo väzení a sľúbil mu, že bude „do mesiaca doma“ ak učiní falošné svedectvo proti Kosíkovi.
Hoci Špecializovaný trestný súd ešte čakajú kľúčové svedectvá súdnych znalcov o tom, či Farenzenove podpisy na zmenkách boli sfalšované alebo nie, je možné, že prípad Kosík sa dočká konečného rozsudku už v decembri.
Napriek opakovaným pokusom sa mi nepodarilo stretnúť sa s hlavným obžalovaným na riadnom rozhovore. No v niekoľkých krátkych konverzáciách, ktoré sme spolu mali počas pojednávania aj inde, som mu poskytol príležitosť vyjadriť sa aspoň úchytkom k obvineniam, ktorým čelí. Vždy obhajoval svoj údajne čistý štít čestného policajta a obviňoval ma zo zaujatosti. „To, že som chránil vlasť [ako elitný policajt], zatýkal teroristov, chránil život predsedovi vlády pred atentátom, zatýkal [odsúdeného masového vraha Tibora] Polgáriho, ktorý vraždil policajtov vo väzniciach atď., o tom sa nepíše,“ vyjadril sa. „Iba pochybnosti, ktoré ma očierňujú.“
