Ak Američanom neprekáža mučenie, zriekajú sa úlohy svetového lídra

Autor: Tom Nicholson | 31.12.2014 o 17:31 | Karma článku: 7,56 | Prečítané:  2343x

Jedným z najšokujúcejších odhalení týkajúcich sa nakladania CIA so svojimi väzňami po 11. septembri 2001 nie je skutočnosť, že islamskí väzni boli odvlečení na tzv. „čierne miesta“ a tam mučení, ba ani fakt, že CIA o svojich praktikách vytrvalo klamala a zveličovala informácie získané mučením od väzňov, ale to, že väčšina bežných Američanov dokonca ešte aj dnes schvaľuje kroky CIA. 

 

Dovoľte mi, aby som zhrnul, čo už zrejme viete: Po útokoch Al-Káidy proti Spojeným štátom z 9. septembra 2001 operatívci CIA deportovali stovky zajatých islamistov na „čierne miesta“ v cudzích krajinách, kde ich podrobovali mučeniu. Oficiálna tajná služba USA následne podplácala cudzie vlády, aby prižmúrili oči nad jej aktivitami, a ustavične klamala o kvalite informácií, ktoré od zajatcov prostredníctvom mučenia získavala. Dňa 9. decembra Výbor Senátu pre spravodajské služby uverejnil 500-stranovú správu, ktorá demaskovala zverské praktiky CIA.

No je tu aj niečo, čo možno ešte neviete: Prieskum verejnej mienky uskutočnený okamžite po zverejnení správy Senátu zistil, že 51% Američanov schvaľuje uchyľovanie sa CIA k mučeniu (29% ich bolo proti), pričom ešte väčšia časť z nich (56:28) verila – mylne – že mučenie viedlo k získaniu informácií, ktoré pomáhali predchádzať teroristickým útokom.

Toto zistenie je oveľa šokujúcejšie ako samotné odhalenie mučenia, pretože priamo podrýva úlohu celosvetového šíriteľa liberálnej demokracie, otvorenej spoločnosti a vlády zákona, do ktorej sa Spojené štáty sami ustanovili. Ak sú Američania schopní ohrnúť nos nad pravidlami civilizovaného sveta kedykoľvek je ohrozené ich vlastné pohodlie, aké majú potom právo odsudzovať povedzme také zavlečenie syna nejakého slovenského prezidenta do Rakúska?

Mučenie kedysi a dnes

CIA nikdy sa nikdy príliš neokúňala, keď prišlo na použitie mučenia. 130-stranová príručka CIA z roku 1963 nazvaná Kontrašpionážne vypočúvanie KUBARK, ktorá detailne opisuje využívanie bolesti, vyčerpanosti, vyhrážok a strachu v styku s „odolnými zdrojmi“, bola rozširovaná tajným službám spriatelených štátov USA v Latinskej Amerike. Okrem iného sa v nej píše, že „intenzívna bolesť veľmi pravdepodobne povedie k falošným priznaniam vykonštruovaným ako prostriedok na únik z núdze“. O štyridsať rokov neskôr na čiernych miestach v Európe agenti CIA zistili, že podozriví členovia Al-Káidy mučení na tzv. vodnej doske (čo je v podstate simulácia topenia) sú ochotní priznať sa k čomukoľvek, len aby zastavili mučenie. Ktovie?

Ide o to, že prechmaty CIA v minulosti viedli k vyšetrovaniu príslušného senátneho výboru, akým bol napríklad Churchov výbor z roku 1970s, ktorý odhalil, že CIA mala prsty vo vraždách vysokých predstaviteľov Konga, Dominikánskej republiky, Vietnamu, Čile a Kuby. Toto malé odhalenie viedlo k prezidentskému zákazu atentátov na zahraničných politických vodcov zo strany agentov CIA.

Tentoraz sa však zdá, že mučenie CIA sa teší podpore väčšiny americkej verejnosti a ospravedlňuje ho mnoho vplyvných osobností; napríklad bývalý americký viceprezident Dick Cheney sa vyjadril, že by „to spravil znova a bez rozmýšľania“. Dokonca aj súčasný prezident Barack Obama, ktorý sa rád prezentuje ako liberál (ak tomu ešte niekto verí), povedal, že Amerika by mala hľadieť vpred a nie vzad, čo je prezidentská hatlanina, ktorú možno interpretovať aj takto: „Vy prižmúrite oko nad mojimi dronovými náletmi a ja prižmúrim oko nad vaším mučením“.

Preč od USA, smerom k Európe

Pre krajiny akou je Slovensko budú mať tieto najnovšie zistenia istotne trošku iné dôsledky. Spojené štáty v deväťdesiatych rokoch doručili Slovensku niekoľko diplomatických nót a demaršov, v ktorých ho pravidelne nabádali, aby zvýšilo čistotu a férovosť svojich politických pomerov. V prípade malej krajiny na pomedzí východu a západu, kde Moskva mala tichého spojenca v osobe premiéra Vladimíra Mečiara, viedla relatívna bezúhonnosť amerických argumentov k urýchleniu jej začlenenia do západných aliancií ako EÚ či NATO, kam údajne Slovensko nepatrilo. Takže čo teraz?

Predovšetkým, Spojené štáty očividne rezignovali na svoju rolu ochrancu vlády zákona, možno zreteľnejšie ako kedykoľvek od pádu komunizmu pred 25 rokmi. To neznamená, že nebude dochádzať k vytváraniu medzinárodných koalícií na vyriešenie lokálnych bezpečnostných rizík; avšak Spojené štáty sa zrejme už nikdy viac nepostavia do čela biliónovej kampane, ak len nepôjde o ich vlastnú obranu.

Okrem toho, bez mocného hegemóna a partnera, akým doposiaľ bol Washington, ťažko očakávať, že slovenská pravica sa dá dohromady skôr ako o dve volebné obdobia, z čoho vyplýva, že Smer ostane pri moci. Najpravdepodobnejšie vyzerá vytvorenie vládnej koalície Smer-KDH alebo Smer-Most, keďže pravica ako celok stále hľadá spasiteľa a napokon aj zmysel vlastnej existencie.

V neposlednom rade, ako sa Spojené štáty budú stále viac sťahovať z globálnej na regionálnu úroveň, slovenská politická scéna bude musieť naberať európskejšie rozmery. Nejde o to, že Spojené štáty sa stanú bezpredmetnými, ako skôr o to, že podobne ako my sami aj oni prehodnocujú potrebu svojej silnej prítomnosti v Európe. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.


Už ste čítali?