Gorila nám síce podsúva niektoré mená, ktoré mali v minulosti financovať Smer - medzi nimi má byť predovšetkým bývalý agent ŠTB Juraj Široký a bývalý štátny tajomník za neslávnej tretej Mečiarovej vlády Jozef Brhel. Ale aj bez toho, že by sa stretli v konšpiračnom byte alebo že by prehovoril ďalší „hlas podobný Ficovmu", vieme vytipovať pôvod financovania strany Smer, a zostaviť užitočnú mocenskú mapu. Personálne obsadenie kľúčových štátnych firiem a štruktúra ich zmluvných vzťahov je veľavravná.
Začnime teda s Bratislavskou teplárenskou (BAT), v ktorej sú stopy po Jozefovi Brhelovi pomerne viditeľné.
Kto uspel v BAT do roku 2010
Na úvod treba povedať, že Jozef Brhel málokedy vystupuje otvorene v obchodných stykoch so štátnymi firmami. V súčasnosti má podľa obchodného registra verejne funkcie iba v troch spoločnostiach - akciovky Patria Consulting & Development a OTP Banka Slovensko, a Byty Lužna s.r.o. Tri firmy, ktoré sa často nevyskytujú vo vestníku Úradu verejného obstarávania.
V skutočnosti však stojí Jozef Brhel v pozadí mnohých ďalších firiem. Napríklad akciovka Comenerg - hoci v predstavenstve alebo v dozornej rade meno Brhel nenájdete, v zbierke listín v obchodnom registri v Bratislave sú doklady podľa ktorých Comenerg v roku 2008 vlastnil Jozef Brhel (75%) a jeho brat Ivan (25%).
Pozrime sa teraz na interný dokument BAT "Zoznam zmlúv a dodatkov uzatvorených v roku 2008." Podľa týchto výpisov v roku 2008 Brhelová Comenerg fakturovala BAT zhruba 300 tisíc eur za rôzne opravy vykonané v areály BAT na Bajkalskej ulici v Bratislave. Možno to znie dosť málo pre človeka, ktorý je považovaný za kľúčovú osobu v pozadí strany Smer. Ale ak sa pozrieme bližšie, objavíme kontúry väčšej politicko-obchodnej siete.
Jedna z najúspešnejších firiem v získaní zákazky od BAT v roku 2008 bol akciovka Ene-Tep zo Šale. V roku 2008 podľa zoznamu zmlúv BAT vyfakturovala Ene-Tep teplárňam za robotu v hodnote viac ako 8 milión eur. Podľa online verzie obchodného registra majiteľ Ene-Tep má byť od roku 2007 podnikateľ v energetickom biznise Miroslav Wöllner, o ktorom sa nájde nasledujúca zmienka v spise Gorila z roku 2006: „Haščák dal pokyn zastaviť všetky obchody v Slovenských elektrárňach nad 30 mil. Sk. Za posledný mesiac tam boli pripravené obchody za cca 2 mld. Sk. Väčšinou išlo o obchody podpredsedu predstavenstva Miroslava Wollnera (SMK, Világi)."
Čuduj sa svete, ak pozeráme hlbšie do zbierky listín, nájdeme zoznam akcionárov Ene-Tepu zo 17. augusta 2007, podľa ktorého 50%-ný podiel vlastnila Brhelova firma Comenerg (druhú polovicu vlastnil spomenutý Wöllner). Dôvod, prečo by Brhel vstúpil do Ene-Tepu, sa vyjasní tiež z firemných dokumentov: „V septembri 2007 bol vykonaný outsourcing údržbárskych činností BAT a.s., Bratislava, čím bola vytvorená dcérska spoločnosť firmy Menert s.r.o (inými slovami Ene-Tep, a.s. - poznámka autora)... hlavná činnosť je zameraná na preventívnu údržbu, odstraňovanie porúch a opravu strojnotechnologického zariadenia spoločnosti BAT." Obrat Ene-Tepu bol v roku 2008 zhruba 8 milión eur - zdanlivo podobná suma, ktorú od BAT vyfakturovala za outsourcované činnosti.
Ideme ďalej. Počas prvej Ficovej vlády jeden z najväčších nových projektov BAT bolo spustenie nového zdroja tepla. Tento zdroj mala dodávať súkromná akciovka Prvá rozvojová spoločnosť (ďalej PRS). Nový zdroj sa mal nazvať „Cogen West" (skratka pre Kogeneračná jednotka Bratislava West), a mal dodať BAT minimálne 204 tisíc GJ tepla ročne (na porovnanie, BAT podľa zmluvy z roku 2006 má odobrať od PPC 2,600 tisíc TJ tepla ročne). Projekt Cogen West bol teda oveľa menší než PPC, ale mal fungovať na rovnakom princípe - BAT malo outsourcovať výrobu tepla.
Asi ste už odhadli, že majoritným vlastníkom PRS bol Brhelov Comenerg, ktorý koncom roku 2009 vlastnil 52,5% akcií (aspoň podľa firemnej dokumentácie PRS v zbierke listín). Zvyšných 47,5% akcií vlastnila firma Finasist, spoločnosť blízka Jurajovi Širokému. Zmluva medzi PRS a BAT bola podpísaná 17. júna 2010 - teda 5 dní po voľbách, ktoré ukončili prvú Ficovu vládu.
Po zmene vlády
Samozrejme, že ak niekto získa viaceré štátne zákazky, nemusí to automaticky znamenať, že za tým bola korupcia či protekcia. Po nástupe Radičovej vlády sa však začali množiť podozrenia, že práve „Brhelové" firmy boli neštandardne zvýhodnené v období do roku 2010.
V roku 2011 nové vedenie BAT analyzovalo stav podniku pre akcionára teplárne, ktorým je Fond národného majetku (FNM). V „Záverečnej správe o stave spoločnosti" sa tvrdo kritizujú zmluvné vzťahy a verejne obstarávanie v BAT do roku 2010. Všimli si napríklad, že veľa zmlúv malo všeobecne špecifikované predmety, čo „evokuje podozrenie, že bola zvolená zámerne, za účelom nemožnosti identifikácie a ocenenia samotného plnenia predmetu zmluvy." Našli rámcové zmluvy uzatvorené aj v prípadoch, kde nešlo o opakujúce sa plnenia. Našli duplicitne činnosti zo strany dodávateľov, absencie zdôvodnenia ekonomických rozhodnutí zo strany vedenie BAT, zbytočne zdroje vynaložené na nákup softvérového systému SAP, predražený nábytok, lacno predané emisné kvóty a tak ďalej. Odhadli, že 2,4 až 2,9 milión eur bolo vyhodenýché.
Neboli tam len Brhelové firmy, ktoré z tohto šafárenia profitovali. Správa spomenula napríklad tendre, v ktorých zvíťazila firma Profi-network. Boli podozrivé z dôvodu, že „sa týchto konaní zúčastňovali opakovane tí istí uchádzači, jeden z nich opakovane nepredložil tie isté dokumenty a spoločnosť Profi-Network opakovane ako jediná menila, dopĺňala/znižovala svoju ponuku, čo vyvoláva silné pochybnosti o regulárnosti týchto výberových konaní."
Ale aj tak najviac starosti robila novému vedeniu predsa Ene-Tep. Zistili „vysokú mieru úspešnosti spoločnosti Ene-Tep a.s. vo výberových konaniach BAT a.s. predbiehajúcich podľa rovnakého scenára ako je uvedené (v prípade Profi-Network)." Napríklad v zmluve, ktorá bola uzatvorená tesne po voľbách v júl 2010 (predpokladaná hodnota 5 milión eur počas štyroch rokov), vraj „nie je stanovená horná hranica pre maximálnu cenu." Ponuka Ene-Tep v ďalšom tendri bol vraj „výrazne vyššia ako predpokladaná hodnota zákazky, čo bolo hlavným kritériom výberu." Nenašiel sa však „žiadny právny ani iný dôvod, prečo tak spoločnosť BAT učinila."
V rámci zmlúv, ktoré BAT uzatvorili s Ene-Tep do roku 2010 sa našli aj „duplicitné činnosti vykonávané útvarmi prevádzky spoločnosti BAT" v hodnote 400 tisíc eur ročne (celkovo premrhaná suma bola 1,4 milión eur od roku 2008 až 2011). Nenašla sa ani žiadna dokumentácia (správa o postupe či rozhodnutia predstavenstva), na základe ktorej sa rozhodlo, že Ene-Tep vie robiť údržbu BAT lepšie než samotní zamestnanci teplárne.
Podobné „z brucha" rozhodovanie sa zrejme stalo v prípade Cogen West a Prvej rozvojovej spoločnosti (PRS). Po prvé nebolo vôbec jasné, či bolo treba postaviť ďalší zdroja tepla. „Výrobný zdroj Bratislava-západ (teda BAT - pozn. autora) disponuje dostatočnými výrobnými kapacitami na zabezpečenie súčasných dodávok tepla pre odberateľov," písalo sa v správe. „Prípadná budúca potreba rozširovania súčasných kapacít (napríklad formou spolupráce s Prvou rozvojovou) mala byť podložená existenciou rozvojovej stratégie spoločnosti BAT... (avšak) v BAT neexistuje žiadna štúdia, ktorá by analyzovala výhodnosť alebo nevýhodnosť spolupráce s Prvou rozvojovou pri výstavbe KZ West z pohľadu technického, ale predovšetkým z pohľadu finančných dopadov na hospodárenie BAT."
Keďže zmluva medzi PRS a BAT, tiež podpísaná tesne po voľbách v roku 2010, neobsahovala všetky náležitosti, nová vedenie BAT oznámilo PRS v marci 2011, že zmluva je neplatná. A urobilo si vlastnú štúdiu o vplyve Cogen West na BAT, ktorej predbežným záverom bolo „odporúčanie realizovať kogeneračný zdroj vo vlastnej réžii." Nová vedenie takisto vyjednalo skrátenie doby trvania zmlúv s Ene-Tepu zo štyroch rokov na jeden rok (do konca 2011), a prinútilo Ene-Tep znižovať ročne ceny o zhruba 20% na 1,1 milión eur. V rámci iných zmlúv znížili hodinové sadzby Ene-Tepu a odobrali im niektoré činnosti.
Návrat k starému
V marci po tohtoročných voľbách nastala opäť zmena. Prvá rozvojová dostala od ÚRSO povolenie 23. apríla na výrobu elektroenergetiky a 16. mája na výrobu tepla. Cogen West sa pustilo do skúšky 18-21. júna, a momentálne je v plnom prúde. „Teraz prevádzkuje len West a náš kotol stojí," povedal zdroj blízko teplárne.
Nie je jasné, ako k tomu došlo. Hovorkyňa BAT Jarmila Galandáková neodpovedala na otázku, kedy sa podpísala nová zmluvu medzi PRS a BAT, a či spusteniu Cogen West predchádzali nejaké chýbajúce analýzy dopadu na hospodárenie. „Zmluva bola vypracovaná v súlade s Obchodným zákonníkom a k zverejneniu jej obsahu alebo jej častí je potrebný súhlas druhej strany, ktorým nedisponujeme."
Takisto neodpovedala na otázku, ako pristupovalo staronové vedenie BAT k zisteniu svojich predchodcov ohľadom Ene-Tepu - iba potvrdila, že zmluvný vzťah, ktorý vnikol v júli 2010, naďalej existuje. „Predmetom spolupráce je oprava strojnotechnologických zariadení a elektrozariadení... Outsourcingom niektorých vybraných činností sa zefektívnilo využívanie ľudských zdrojov."
Nenašlo sa veľa ľudí, ktorí by sa chceli vyjadriť k situácií v BAT. Šéf PRS, Anton Bielík, nemohol hovoriť kvôli porade, potom nezdvíhal telefón a nereagoval na odkazy. Šéf Ene-Tepu Slavomír Fuňa - mimochodom človek, ktorý zastupoval Brhelov Comenerg na valnej zhromaždenie PRS v roku 2009 - odmietol žiadosť o rozhovor. „Nevidím na to dôvod," povedal do telefónu. Ani šéf BAT za čias Radičovej vlády Peter Kret nechcel bližšie rozoberať správu, ktorú sám prezentoval FNM. „Ďakujem, nemám záujem," napísal.
Vo FNM - ktorý je akcionárom BAT - prejavili spokojnosť so situáciou v teplárni. „Vedenie BAT, a.s. postupne prehodnocuje všetky aktívne zmluvy a aktivity, ktoré by mohli mat negatívny dopad na hospodárenie spoločnosti," konštatoval Branislav Bacík, predseda výkonného výboru FNM. „Spoluprácu so spoločnosťou Ene-Tep nepovažujeme za ekonomickú hrozbu. Taktiež spustenie kogeneračnej jednotky West nie je žiadnou hrozbou, ale práve naopak jedná sa o efektívne nakladanie so zdrojmi a šetrenie prostredia z environmentálneho pohľadu.
„Súčasné vedenie má našu plnú podporu. Často sa stretávame s umelo vykonštruovanými problémami a invektívami voči vedeniam niektorých spoločností. Vnímame to ako súčasť politického boja."
Záver
Boli alebo sú v BAT zvýhodnené firmy, za ktorými stojí Jozef Brhel? Máme očakávať, že s návratom osoby z bývalého (2006-2010) vedenia BAT, budeme svedkami tých istých lapsusov vo verejnom obstarávaní?
Bývalý aj súčasný Smerácky šéf BAT Vladimír Raček mohol mať informovaný názor, ale prosba na rozhovor s ním zostala nevypočutá.
Zaujímavé je, že predtým než vstúpil Raček do BAT na pozíciu predsedu predstavenstva počas prvej Ficovej vlády, vlastnil firmu Energyr spol. s r.o. z Nového Mesta nad Váhom, ktorá sa zaoberá opravou meracej techniky a montážou kotlov. Od októbra 2006 vlastní firmu Račekova manželka Viera.
Mám v rukách interné dokumenty z BAT, z ktorých vyplýva, že Energyr vykonáva subdodávateľské služby pre Brhelov Ene-Tep v areáli BAT. Ide o listiny z roku 2011, na ktorom sú pečiatky aj Energyr aj Ene-Tepu, ako aj podpisy zamestnancov oboch spoločností. „Pracovníci Energyru Kurek a Cyprián sa stále pohybujú u nás," povedal zdroj blízko BAT. "Nedá sa vylúčiť, že niečo pre nás stále robia." Podľa neho pracovnici Energyr vykonávajú činnosti v areálu BAT „minimálne štyri alebo päť rokov."
Viera Račeková na otázku, či jej Energyr pracuje pre Ene-Tep v areáli BAT, odpovedala vyhýbavo. „Nebudem sa vyjadrovať k jednotlivým svojim obchodným partnerom a ani k obsahu zmluvných vzťahov."
