Vojenská rozviedka – Greatest hits, 1. časť

Autor: Tom Nicholson | 30.6.2013 o 18:36 | (upravené 30.6.2013 o 20:05) Karma článku: 17,46 | Prečítané:  36735x

Slovenská polícia napokon konečne začala vyšetrovať aj obsah dôverného spisu Vojenskej spravodajskej služby (VSS), nielen to, ktože ho pred dvoma mesiacmi odovzdal novinárom. Vzhľadom na doterajšiu očividnú neochotu zodpovedných orgánov zapodievať sa prípadom sa nazdávam, že verejnosť má právo dozvedieť sa, čo správa VSS v skutočnosti obsahovala - skôr, než polícia dôjde k záveru, že neobsahovala nič, čo by stálo za zmienku.

Má podľa vás táto budova hodnotu viac ako milión eur?Má podľa vás táto budova hodnotu viac ako milión eur?Tom Nicholson

 

Pani Katarína Ilavská (67) sa narodila v Bratislave, ale na staré kolená sa rozhodla presťahovať sa do malej dedinky neďaleko Dunajskej Stredy. Neskôr sa ukázalo, že to bola chyba. „Bolo nám strašne ľúto za Bratislavou, mesto nám chýbalo," vraví. Preto minulú jeseň kúpila garsónku na Saratovskej 8 v Dúbravke a presťahovala sa späť do rodného mesta. Z vlastných peňazí za nehnuteľnosť zaplatila 52 000 eur predchádzajúcemu majiteľovi, 41-ročnému britskému občanovi arabského pôvodu menom Nima Farkhari Hobbehaydar.

Podľa spomínanej vnútornej správy VSS o tunelovaní v jej vlastných radoch bola kedysi táto istá garsónka vo vlastníctve VSS, ktorá ju evidovala ako "konšpiračný byt" pod tajným menom Koryto. V polovici roku 2009 sa vedenie VSS - menovite riaditeľ Juraj Šebo a jeho zástupca Ľubomír Benkovský - rozhodlo zbaviť sa bytu, ktorý vojenskú rozviedku stál nielen vyše tisíc eur ročne na energiách a nájomnom ale navyše vyžadoval rekonštrukciu za približne dvadsať až dvadsaťpäťtisíc eur, aby sa mohol využívať na stanovené účely.

Avšak namiesto toho, aby byt ponúkli na voľnom trhu, sa Benkovský so Šebom zrejme rozhodli previesť vlastníctvo bytu na Vojenské obranné spravodajstvo (VOS). Podľa interného dokumentu citovaného spomínanou správou o VSS malo k transferu dôjsť neobvyklým spôsobom, „s použitím krycích identifikačných dokladov a prostredníctvom tretej osoby (zabezpečenie bezpečnosti a konšpirácie, ochrana krycích identifikačných dokladov obidvoch strán".

„Nikdy v minulosti nebola takáto forma zvolená a nebol ani dôvod z dôvodu konšpirácie," napísal autor správy o VSS.

„Treťou stranou" vybranou za účelom transakcie bola bratislavská realitná firma Urban & Partner. „Konateľ spoločnosti Rastislav Posluch spĺňa bezpečnostné kritériá (podpísaná „mlčanlivosť" s VSS)," tvrdil interný dokument VSS.

Právnik Posluch bol zároveň spoluvlastníkom súkromnej bezpečnostnej služby OWL, ktorú v rokoch 2004 až 2009 vlastnil aj námestník VSS Benkovský; ďalšou spoluvlastníčkou bola Benkovského priateľka Zuzana Gašičová.

Návrh na prevod bytu z VSS na VOS ako aj „protokol o odovzdaní a prevzatí KB Koryto" z 8. marca 2010 nesie podpisy riaditeľa VSS Šebu a riaditeľa VOS Ľubomíra Skuhru.

No akýmsi tajomným riadením osudu sa garsónka nikdy nedostala do vlastníctva VOS; ktovie, možno preto, že Posluch ju už nasledujúci deň, teda 9. marca 2010, predal za 20 000 eur spomínanému Nimovi Farkharimu Hobbehaydarovi. Kúpno-predajná zmluva, ktorú spomínaná správa o VSS takisto uvádza ako dôkaz, obsahuje aj Posluchov notársky overený podpis.

„Vyšetrovaním v spolupráci s VOS sa zistilo, že zväzok k uvedenému KB nie je v evidencii VOS a pravdepodobne bol skartovaný alebo nebol nikdy VOS odovzdaný!" napísal autor vnútornej správy VSS. „Prostriedky (t.j. 20 000 eur z predaja bytu - pozn. red.) neboli vrátené do pokladne VSS ani VOS MO SR, čím vznikla VSS škoda minimálne v tejto výške."

*             *             *             *             *

„Zbavenie sa" konšpiračného bytu Koryto predstavuje jeden druh šafárenia zdokumentovaného správou o VSS, ktorý bol založený na prevodoch štátnych aktív na súkromné osoby bez riadnej kompenzácie. Z týchto kšeftov údajne profitovala „organizovaná skupina ľudí" vnútri VSS a VOS, ktorí podľa správy "manipulovali s finančnými prostriedkami a s majetkom VSS tak, že z toho mali osobný prospech oni, alebo aj tretie osoby."

Prípady spomínané v správe VSS sú podložené solídnymi dôkazmi, vrátane notársky overených kúpno-predajných zmlúv či opečiatkovaných a podpísaných dokumentov, ktoré minimálne vyzerajú ako autentická dokumentácia VSS. Avšak treba priznať, že iba málo dôkazov je nevyvrátiteľných - napríklad pri spomínanej transakcii chýba definitívny dôkaz, že byt Koryto kedysi bol vlastníctvom VSS alebo že peniaze za jeho predaj sa nikdy nevrátili do štátneho rozpočtu; v týchto bodoch sa musíme spoľahnúť na slovo autora správy.

Pokiaľ ide o zainteresovaných ľudí, čaša dôkazov je takisto plná viac než spolovice ale nikdy nie až po okraj. Katarína Ilavská potvrdila, že byt bola kúpila od Nimu Farkhariho Hobbehaydara, ktorý sa podľa jej vedomostí vrátil do Anglicka. Podľa internetových databáz bola osobe pod týmto menom v roku 2011 vydaná licencia na poskytovanie taxi služieb v Londýne; naproti tomu jeho stopa na Slovensku celkom vychladla. Jeho mladší brat Dina Farkhari Hobbehaydar dodnes vlastní byt v susednej budove na Saratovskej 6 ale takisto sa zrejme vyparil; keď som byt navštívil, v jeho dverách stále trčala žiadosť o odpis spotreby vody z februára 2013.

Kamil Kuzma, realitný agent, ktorý obchod zrealizoval, potvrdil základné parametre transakcie a prisľúbil, že sa vo svojich záznamoch poobhliadne po kontakte na Hobbehaydara, ale inak nebol príliš nápomocný. „Nezdá sa mi v poriadku, že máte prístup k takým údajom ako je kúpna cena, je to vec zainteresovaných osôb," povedal.

Rozdiel 32 000 eur medzi cenou, za ktorú Hobbehaydar byt kúpil od firmy Urban & Partner, a tou, za ktorú ho takmer o dva roky neskôr predal Ilavskej, mohol súvisieť s jeho rekonštrukciou. Interný dokument VSS udáva, že byt je „v pôvodnom stave", a odhaduje náklady na jeho rekonštrukciu až do 25 000 eur. Ilavská potvrdila, že kúpila zrekonštruovaný byt s „bezpečnostnými dverami, vykachlovanou novou podlahou a novou kuchyňou."

Na moju žiadosť o rozhovor s Rastislavom Posluchom, ktorú som mu zanechal v stavebnej firme Stellar, ktorej je spoluvlastníkom, nikto nezareagoval; vstupné dvere na Posluchovej právnickej firme na Bazovej ulici v Bratislave na zazvonenie nikto neotvoril; napokon, na vytočenie telefónneho čísla zo zoznamu sa ozval iba faxový signál. Aj Benkovský medzičasom stihol odignorovať niekoľko žiadostí o rozhovor.

Ján Palenčár, skutočný vlastník právnickej firmy Urban & Partner, poprel akúkoľvek vedomosť o transakcii súvisiacej s bytom na Saratovskej (čomu sa dá uveriť, keďže zmluva nesie Posluchov podpis). Palenčár tiež poprel, že by bol súčasťou nejakej „organizovanej skupiny" operujúcej vnútri VSS alebo že by sa niekedy vedome bol zúčastnil na akejkoľvek transakcii týkajúcej sa VSS alebo jej agentov. „To je výborné, toto," povedal s trpkým smiechom.

*             *             *             *             *

Napriek zapieraniu hlavných aktérov však nikto nemôže poprieť fakt, že ich mená sa podľa správy o VSS opakovane objavujú v súvislosti s rôznymi transakciami.

Tak napríklad Palenčár zohral úlohu pri „nafúknutí" kúpnej ceny administratívnej budovy v Malackách, ktorú VSS zamýšľalo prerobiť na výcvikové stredisko pre svojich agentov.

Pôvodná majiteľka Valéria Pírová najskôr 3. decembra 2008 predala predmetnú budovu firme Yamato SK Group sídliacej v Bratislave za 3,16 milióna korún (približne 100 000 eur). Malá pikoška: Vladimír Sýkora z firmy Yamato v roku 2011 predal svoj dom na Devínskej ceste Františkovi Határovi, osobnému asistentovi premiéra Roberta Fica.

O deväť dní neskôr, t.j. 12. decembra 2008, firma Yamato nehnuteľnosť predala firme Palen s.r.o. (správne, ako už aj meno napovedá, ide o firmu Jána Palenčára) za 5,7 milióna korún (približne 185 000 eur), čiže takmer za dvojnásobok sumy, ktorú Yamato bola vyplatila Pírovej.

Napokon o mesiac neskôr, t.j. 8. januára 2009, predal Palenčár majetok za 13,4 milióna korún - čiže za vyše štvornásobok pôvodnej ceny spred mesiaca - mužovi menom Miroslav Dobrík. Podľa správy o VSS bol kupec agentom VSS vystupujúcim pod krycími dokladmi.

Inými slovami, ak by bola VSS kúpila nehnuteľnosť priamo od pôvodnej majiteľky Valérie Pírovej, bola by mohla ušetriť viac ako 10 miliónov korún.

„Uvedené skutočnosti hovoria o tom, že firma Palen bola „nastrčenou firmou" s cieľom navýšenia ceny za uvedený objekt," uvádza správa o VSS. „Takto bola cena umelo navýšená o 7 700 000,- SK v priebehu 27 dní!!! Je možné, že aj firma Yamato Sk Group bola „umelo nastrčená" do procesu zvyšovania ceny a v tom prípade by zvýšenie z pôvodnej ceny bolo až o 10 240 000,- Sk za 36 dní!!! Keďže firma Palen a pán Ján Palenčár figurujú aj v iných nevýhodných predajoch/nákupoch v prospech VSS (objekt Dúbravka a chata v k.ú. Modra), nie je účasť firmy v tejto transakcii náhodná ale účelová!!!"

Podľa internetových záznamov o predajoch nehnuteľností vo vlastníctve Ministerstva pôdohospodárstva SR bol predmetný majetok kedysi patril agentúre ministerstva pod názvom Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP). Bola ohodnotená na 2,7 milióna korún a v druhej polovici roku 2008 predaná pani Valérii Pírovej za 3,16 milióna korún, čo je presne suma, ktorú zinkasovala od firmy Yamato. Hodlám sa pani Pírovej opýtať, či aj pôvodný predaj náhodou nebol vopred dohodnutý s „realitnými expertmi" z VSS, ale zatiaľ sa mi nepodarilo skontaktovať sa s ňou.

Po tom, čo VSS utratila takmer 445 tisíc eur na získanie starej budovy VÚPOP - čiže sumu, ktorá takmer päťnásobne prevýšila hodnotu, na ktorú si nehnuteľnosť cenilo Ministerstvo pôdohospodárstva SR - utratila ďalších 730 tisíc eur na jej rekonštrukciu. Podľa správy o VSS tieto rekonštrukčné práce vykonala stavebná firma Stellar a peniaze jej boli vyplatené od januára do júna 2010.

Sčítané a podtrhnuté - podľa autora správy agentúra pri nadobudnutí a rekonštrukcii nehnuteľnosti utopila stovky tisíc eur. „Aj laickým pohľadom je jasné, že objekt nemá hodnotu viac ako 35 mil. Sk. Predbežný odhad ceny objektu je maximálne 500 000,- EUR!" uvádza sa v správe. „Odhadovaný „čistý zisk" z predaja a rekonštrukcie je cca 20 miliónov Sk v prospech osôb napojených na ZR VSS/OP Benkovského!"

Keď som dnes (30. júna 2013) navštívil spomínaný objekt v Malackách, nezostal mi nič iné než súhlasiť s autorom správy VSS. Ide o bungalov s  čiastočne pôvodnou strechou (viď fotka), schovaný za múrom, ktorý sa dá zozadu ľahko preskočiť cez prerušený ostnatý drôt.

Palenčár najskôr prisľúbil osobné stretnutie ale čoskoro zmenil názor po konzultácii so svojím právnikom. Do telefónu opätovne poprel, že by vedome kšeftoval s VSS alebo že by bol „nastrčenou osobou" v ktorejkoľvek zo spomínaných transakcií. Vyhýbajúc sa komentárom na adresu transakcie z Malaciek povedal len, že „kúpna cena nejakej nehnuteľnosti často nie je jediný náklad, ktorý s tým súvisí" a dodal, že ešte nikdy nepredal majetok za dvojnásobok ceny, ktorú zaň bol zaplatil. „Toto sa mi zatiaľ nikdy nepodarilo," povedal.

Palenčár tiež vysvetlil, že klienti normálne prichádzajú za realitnými agentúrami buď s tým, že si vyberú niečo z ich aktuálnej ponuky, alebo ich poveria úlohou, aby pre nich na trhu našli vhodný typ nehnuteľnosti v stanovenom cenovom rozmedzí. Ak transakcia budovy VÚPOP v Malackách bola práve takýmto prípadom - t.j. že Palenčár dostal za úlohu nájsť vhodný objekt - potom je možné, že prírastok v cene nastal v dôsledku jeho vlastnej chytrosti a zároveň nekompetentnosti na strane vedenia VSS.

Na druhej strane sa Palenčár vyjadril, že Rastislava Poslucha pozná už 15 rokov. Podľa obchodného registra figuruje alebo figuroval v poltucte firiem, buď spolu s Posluchom alebo vo firmách, ktoré majú sídlo na rovnakej adrese ako Posluchová právnická firma. Takisto sa už 10 až 12 rokov pozná s Ľubomírom Benkovským, s ktorým si tyká. „Moje služby využíva veľa mojich kamarátov," povedal.

*             *             *             *             *

V najbližších dňoch hodlám preskúmať ďalšie kšefty, ktoré sa spomínajú v správe o VSS. Z toho, čo som o celej kauze doposiaľ zistil, sa skutočne dá usudzovať, že počas prvej Ficovej vlády skutočne operovala organizovaná skupina ľudí z vojenskej rozviedky ako aj zo súkromného sektora, ktorej zmyslom existencie bolo rozkrádanie aktív VSS. Avšak dokázať to pred súdom nad akúkoľvek pochybnosť bude vyžadovať viac dôkazov, než aké sú momentálne k dispozícii novinárom alebo aké uvádza vyzradená správa o VSS.

Takisto sa zdá, že nechuť príslušných úradov vyšetriť tieto podozrenia nesúvisí s chýbajúcimi dôkazmi, ale skôr so skutočnosťou, že hlavní aktéri tunelovania sa zatiaľ môžu spoľahnúť na mocné politické kontakty a krytie. Bývalý námestník riaditeľa VSS Ľubomír Benkovský sa už od detstva pozná s ministrom dopravy Jánom Počiatkom, zatiaľ čo súčasný šéf vojenskej rozviedky Ľubomír Skuhra je spojencom ministra vnútra Roberta Kaliňáka (ako už vieme, Skuhra v SIS slúžil spolu s Kaliňákovou manželkou a jeho partnerka Dušana Višňovská je momentálne šéfkou Kaliňákovej kancelárie). Ak k tomu pridáme fakt, že predstaviteľ jednej z firiem namočených do transakcie budovy z Malaciek predal svoj dom osobnému asistentovi premiéra Fica, začíname chápať, prečo Fico minulý týždeň správu o VSS označil za "z 95% novinársku kačicu", hoci musí veľmi dobre vedieť, že v skutočnosti ide o usvedčujúci a presvedčivý dôkaz o rozkrádaní majetku a zneužívaní moci v čase jeho prvej vlády.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.


Už ste čítali?